V súčasnosti im vychádza debutové CD s rovnomenným názvom kapely – Balkansambel.
ŽILINA. Kapela Balkansambel vznikla v roku 2009. My sme sa rozprávali s Martinom Nogom, a ten nám ochotne o nej trochu prezradil.
Trochu sa predstavte – kto ste, čo ste, koľko vás je.
- Sme Balkansambel, súsošie ktoré si nemôžete len tak ľahko s niekým iným spliesť. Je nás osem, sme jednoducho partia muzikantov ktorá má rada balkánsku hudbu natoľko, že sa rozhodla nezostať iba pri počúvaní ale aj zájsť trochu ďalej, v muzikantskom zmysle slova.
Ako ste sa dali dokopy?
- Celé to vzniklo náhodou, keď sme robili jeden projekt na objednávku pre jeden divadelný festival v Bratislave, kde chceli organizátori zapôsobiť na svojich srbských hostí, a dať im darček v podobe kapely hrajúcej balkán. Výsledok bol ten, že sa nás Srbi pýtali, že odkiaľ sme, a keď zistili že zo Slovenska, tak nám to nechceli veriť. Mysleli si, že sme odniekaľ z Balkánu. To bolo najpríjemnejšie ocenenie našej práce.
Podľa čoho vznikol názov skupiny?
- Názov je slovná hračka, keď spojíte slová Balkán a Ansamble (skupina) tak vznikne Balkansambel, keďže naše zoskupenie predvádza nielen hudbu a spev, ale aj tanec, je to výstižnejšie..
Prečo ste si vybrali práve balkánsku hudbu?
- Možno prirodzený vývoj, každý z nás už má za sebou pôsebenie v rôznych formáciách, hudobných či tanečných, kde sa stretávame so všetkými inými žánrami, okrem balkánskeho. A ten nie je o nič menej zaujímavejší a pestrejší ako jazz či rock. Práve naopak.
Zaujímate sa aj o balkánsku kultúru?
- Ale áno, niektorí z nás, konrétne náš hudobný guru Marek Pastírik, má zmapovaný balkánsky hudobný svet snáď lepšie ako domáci obyvatelia, a nielen teoreticky ale aj osobne. Spolu s našimi speváčkami Zuzkou a Viki strávili nejaký čas na potulkách po Bulharsku, kde nasávali plnými dúškami autentickú balkánsku kultúru takpovediac „live“. A všetci máme radi balkánsku kuchyňu ako aj ich nápoje (smiech).
Inšpirovala vás aj hudba z filmov Emira Kusturicu – resp. hudobník Goran Bregovič?
- Zo začiatku určite áno. Títo dvaja páni majú asi najväčší prínos v propagácii balkánskej kultúry v celosvetovom meradle. Neskôr sme čerpali skôr z autetickejších zdrojov, z ktorých zrejme vychádzali aj títo páni.
Máte nejaký hudobný vzor?
- Konkrétny asi nie, skôr balkánske ponímanie muziky, ich prístup k hraniu samotnému, existuje tam strašne veľa výborných kapiel, kde nie sú zvučné mená ale výsledný efekt je taký, že máte zimomriavky.
Kto píše texty a kto hudbu?
- Texty preberáme hlavne pôvodné v rumunskej a srbskej cigánčine, pardón rómštine. Takže sú to pôvodné ľudovky, a odtiaľ preberáme aj hudobný základ, aranžérom je už spomínaný Marek Pastírik.
Aké nástroje využívate pri hraní? Všimla som si, že na stránke uvádzate, že hráte na duduk, kaval, taragot a pod. Čo sú to za hudobné nástroje? Je problém ich zohnať? A je ťažké sa na nich naučiť hrať?
- To by bola otázka skôr na Mareka, ktorý hrá na všetky tieto nástroje. On má takú úžastnú vlastnosť, že je schopný hrať na úplne všetko, do čoho sa dá fúkať. Čo sa týka zháňania nástrojov, po hodinách strávených na internete a poštových zásielkách od Japonska cez Turecko až po Ameriku, môžem len skonštatovať, že síce je to problém, ale ako každý problém, aj tento sa dá vyriešiť.
Slováci nepatria práve k temperamentným horkokrvným národom, ako zvyknú na vašu hudbu reagovať ľudia?
- Nemyslím, že by sme boli nejaký utiahnutý národ, len trvá dlhšie kým sa ľudia rozhýbu, ale v konečnom dôsleku sa každý zažne skôr či neskôr pokyvkávať v rytme hudby. Jednoducho sa bavia.
Všetko sú to vaše piesne, alebo máte aj niečo prebraté zo zahraničia?
- V repertoári máme aj tradičné balkánske piesne aj naše kompozície, ktorých autorom je Marek Pastírik a sú komponované v balkánskom duchu. Vytvorili sme niečo ako Hornopovažský balkánsky hudobný folkór.
Kde si vás môžu vypočuť fanúšikovia?
- No kdekoľvek kde práve hráme. Záber máme široký od jarmokov, staromestkých slávností, cez festivaly a samostané koncerty. Kde hráme máme vždy uvedené na našej internetovej stránke.
Kde všade ste už vystupovali?
- Máme za sebou úspešné turné v Poľsku a Čechách, vystúpili sme už na jazzovom, folkovom, divadelnom aj rokovom festivale.
Vydávate nové CD. Ako sa bude volať? Koľko piesní bude obsahovať? Kde ste ho nahrávali? Kto bude krstným otcom a prečo?
- Naše CD sa volá jednoducho Balkansambel. Vydali sme ho ako náš debutový album, sú tam aj ľudové piesne v našej úprave. Obsahuje celkovo 13 skladieb. Nahrávali sme ho v Bratislave v dvoch štúdiách, zhodou náhod jedno sa nachádzalo na Balkánskej ulici. Krsných otcov máme hneď dvoch a to bratov Jobusovcov. Oni majú vynikajúci humor, a som rád že sa im naše CD páčilo a súhlasili, že sa stanú krsní tatovia.
Hudbu beriete ako hobby, alebo je to niečo čo vás živí?
- Väčšina z nás pôsobí ako pedagógovia na rôznych školách, niektorí hrajú v orchestri, režírujú alebo sa živia ako zvukoví režiséri, doba je zlá, každý musí robiť čo vie, aby sa uživil. A v prípade muziky aj viac robiť.
Ako často sa stretávate a skúšate? Nie je problém dať dokopy toľko ľudí?
- Stretávame sa pravidelne, aspoň pred každým hraním, a čo sa skúšok týka tie riešime nárazovo, keď treba niečo nacvičiť, tak sa to proste nacvičí. Tým, že každý má svoje zamestnanie, nie je práve najjednoduchšie zosúladiť voľný čas,ale keď sa to už podarí, tak sa potom o to intenzívnejšie skúša.
Myslíte si, že je v poriadku, že túto hudbu nehrávajú v rádiách?
- To je ťažká otázka, ale rádia hrajú to čo chcú masy, a tento žáner u nás k masovým nepatrí, a každému rádiu ide hlavne o počúvanosť. Existujú ale výnimky ako Rádio Fm kde už pár krát odznela aj naša hudba.
