Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Podľahli balkánskym rytmom

Je ich osem. Hoci sú to Žilinčania a Slováci ako „vyšití“, ich láskou je balkánska hudba, ktorú hrajú s plným nasadením.

BalkansambelBalkansambel (Zdroj: ARCHÍV KAPELY)

V súčasnosti im vychádza debutové CD s rovnomenným názvom kapely – Balkansambel.

ŽILINA. Kapela Balkansambel vznikla v roku 2009. My sme sa rozprávali s Martinom Nogom, a ten nám ochotne o nej trochu prezradil.

Trochu sa predstavte – kto ste, čo ste, koľko vás je.

- Sme Balkansambel, súsošie ktoré si nemôžete len tak ľahko s niekým iným spliesť. Je nás osem, sme jednoducho partia muzikantov ktorá má rada balkánsku hudbu natoľko, že sa rozhodla nezostať iba pri počúvaní ale aj zájsť trochu ďalej, v muzikantskom zmysle slova.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste sa dali dokopy?

- Celé to vzniklo náhodou, keď sme robili jeden projekt na objednávku pre jeden divadelný festival v Bratislave, kde chceli organizátori zapôsobiť na svojich srbských hostí, a dať im darček v podobe kapely hrajúcej balkán. Výsledok bol ten, že sa nás Srbi pýtali, že odkiaľ sme, a keď zistili že zo Slovenska, tak nám to nechceli veriť. Mysleli si, že sme odniekaľ z Balkánu. To bolo najpríjemnejšie ocenenie našej práce.

Podľa čoho vznikol názov skupiny?

- Názov je slovná hračka, keď spojíte slová Balkán a Ansamble (skupina) tak vznikne Balkansambel, keďže naše zoskupenie predvádza nielen hudbu a spev, ale aj tanec, je to výstižnejšie..

Prečo ste si vybrali práve balkánsku hudbu?

- Možno prirodzený vývoj, každý z nás už má za sebou pôsebenie v rôznych formáciách, hudobných či tanečných, kde sa stretávame so všetkými inými žánrami, okrem balkánskeho. A ten nie je o nič menej zaujímavejší a pestrejší ako jazz či rock. Práve naopak.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaujímate sa aj o balkánsku kultúru?

- Ale áno, niektorí z nás, konrétne náš hudobný guru Marek Pastírik, má zmapovaný balkánsky hudobný svet snáď lepšie ako domáci obyvatelia, a nielen teoreticky ale aj osobne. Spolu s našimi speváčkami Zuzkou a Viki strávili nejaký čas na potulkách po Bulharsku, kde nasávali plnými dúškami autentickú balkánsku kultúru takpovediac „live“. A všetci máme radi balkánsku kuchyňu ako aj ich nápoje (smiech).

Inšpirovala vás aj hudba z filmov Emira Kusturicu – resp. hudobník Goran Bregovič?

- Zo začiatku určite áno. Títo dvaja páni majú asi najväčší prínos v propagácii balkánskej kultúry v celosvetovom meradle. Neskôr sme čerpali skôr z autetickejších zdrojov, z ktorých zrejme vychádzali aj títo páni.

Máte nejaký hudobný vzor?

Skryť Vypnúť reklamu

- Konkrétny asi nie, skôr balkánske ponímanie muziky, ich prístup k hraniu samotnému, existuje tam strašne veľa výborných kapiel, kde nie sú zvučné mená ale výsledný efekt je taký, že máte zimomriavky.

Kto píše texty a kto hudbu?

- Texty preberáme hlavne pôvodné v rumunskej a srbskej cigánčine, pardón rómštine. Takže sú to pôvodné ľudovky, a odtiaľ preberáme aj hudobný základ, aranžérom je už spomínaný Marek Pastírik.

Načítavam video...

Aké nástroje využívate pri hraní? Všimla som si, že na stránke uvádzate, že hráte na duduk, kaval, taragot a pod. Čo sú to za hudobné nástroje? Je problém ich zohnať? A je ťažké sa na nich naučiť hrať?

- To by bola otázka skôr na Mareka, ktorý hrá na všetky tieto nástroje. On má takú úžastnú vlastnosť, že je schopný hrať na úplne všetko, do čoho sa dá fúkať. Čo sa týka zháňania nástrojov, po hodinách strávených na internete a poštových zásielkách od Japonska cez Turecko až po Ameriku, môžem len skonštatovať, že síce je to problém, ale ako každý problém, aj tento sa dá vyriešiť.

Slováci nepatria práve k temperamentným horkokrvným národom, ako zvyknú na vašu hudbu reagovať ľudia?

- Nemyslím, že by sme boli nejaký utiahnutý národ, len trvá dlhšie kým sa ľudia rozhýbu, ale v konečnom dôsleku sa každý zažne skôr či neskôr pokyvkávať v rytme hudby. Jednoducho sa bavia.

Všetko sú to vaše piesne, alebo máte aj niečo prebraté zo zahraničia?

- V repertoári máme aj tradičné balkánske piesne aj naše kompozície, ktorých autorom je Marek Pastírik a sú komponované v balkánskom duchu. Vytvorili sme niečo ako Hornopovažský balkánsky hudobný folkór.

Kde si vás môžu vypočuť fanúšikovia?

- No kdekoľvek kde práve hráme. Záber máme široký od jarmokov, staromestkých slávností, cez festivaly a samostané koncerty. Kde hráme máme vždy uvedené na našej internetovej stránke.

Kde všade ste už vystupovali?

- Máme za sebou úspešné turné v Poľsku a Čechách, vystúpili sme už na jazzovom, folkovom, divadelnom aj rokovom festivale.

Vydávate nové CD. Ako sa bude volať? Koľko piesní bude obsahovať? Kde ste ho nahrávali? Kto bude krstným otcom a prečo?

- Naše CD sa volá jednoducho Balkansambel. Vydali sme ho ako náš debutový album, sú tam aj ľudové piesne v našej úprave. Obsahuje celkovo 13 skladieb. Nahrávali sme ho v Bratislave v dvoch štúdiách, zhodou náhod jedno sa nachádzalo na Balkánskej ulici. Krsných otcov máme hneď dvoch a to bratov Jobusovcov. Oni majú vynikajúci humor, a som rád že sa im naše CD páčilo a súhlasili, že sa stanú krsní tatovia.

Hudbu beriete ako hobby, alebo je to niečo čo vás živí?

- Väčšina z nás pôsobí ako pedagógovia na rôznych školách, niektorí hrajú v orchestri, režírujú alebo sa živia ako zvukoví režiséri, doba je zlá, každý musí robiť čo vie, aby sa uživil. A v prípade muziky aj viac robiť.

Ako často sa stretávate a skúšate? Nie je problém dať dokopy toľko ľudí?

- Stretávame sa pravidelne, aspoň pred každým hraním, a čo sa skúšok týka tie riešime nárazovo, keď treba niečo nacvičiť, tak sa to proste nacvičí. Tým, že každý má svoje zamestnanie, nie je práve najjednoduchšie zosúladiť voľný čas,ale keď sa to už podarí, tak sa potom o to intenzívnejšie skúša.

Myslíte si, že je v poriadku, že túto hudbu nehrávajú v rádiách?

- To je ťažká otázka, ale rádia hrajú to čo chcú masy, a tento žáner u nás k masovým nepatrí, a každému rádiu ide hlavne o počúvanosť. Existujú ale výnimky ako Rádio Fm kde už pár krát odznela aj naša hudba.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 091
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 145
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 634
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 030
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 541
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 567
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 557
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 461
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 427
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odzneli v utorňajšej diskusii vedenia mesta a významných developerov zo Žiliny.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Za útok na verejného činiteľa hrozí až doživotie

Policajti z Trenčína obvinili 21-ročnú ženu z okresu Trenčín za obzvlášť závažný zločin útoku na verejného činiteľa.

Už ste čítali?