Speváčka a gitaristka zo susedného Česka Lenka Filipová práve vyrazila na svoje koncertné turné. Zastávku si spraví aj v našom meste. Už 23. novembra zahrá svojim fanúšikom slávne hity i najnovšie piesne. My vám prinášame rozhovor o tom, ako sa Lenka k hudbe dostala i ako sa pripravuje na koncert. Prezradila nám tiež, na čo sa môžu jej nadšenci tešiť.
Čo bolo počiatočným impulzom k tomu, že chcete robiť hudbu?
- Dôvod bol veľmi prirodzený, vyrastala som v rodine, kde hudba mala svoje stále miesto, obaja rodičia krásne spievali a aj preto sme doma spolu veľa hrávali. Gitara bola ako jediný nástroj v domácnosti opretá o stenu. Často sme na nej doprevádzali piesne, takže sa nemožno čudovať, že som na nej chcela tiež vedieť hrať.
Koľko ste mali rokov, keď ste sa začali učiť hrať na gitare, popr. kto vás učil hrať?
- Mala som deväť rokov, keď som začala hrať a mojím prvým učiteľom bol môj strýko Vláďa, mamin brat, ktorý hrá dodnes a veľmi si rozumieme.
Ako dlho vám trvalo, kým ste si mohli povedať, že viete hrať na gitare?
- Hranie na gitare je veľmi ťažké, hoci sa to po prvých akordoch nezdá. Ak chcete ale naozaj dobre hrať, trvá to veľa rokov. Prirovnala by som to k štúdiu angličtiny, kde po prvých lekciách zvládnete základný kontakt, ale čím ďalej ju študujete, zisťujete, aká je náročná.
Koľko máte doma gitár? Aký máte ku každej z nich vzťah?
- Momentálne ich mám šesť a ku každej veľmi špeciálny vzťah. Na každej sú iné struny, hrá sa na ne inou technikou a každá z nich potrebuje iné ozvučenie. Najbližší vzťah mám asi k tej, na ktorej hrám najdlhšie – k nylonovej, klasickej gitare, s ktorou som vyštudovala konzervatórium.
FOTO: CTIBOR BACHRATÝ
Podľa čoho si vyberáte gitaru, s ktorou sa vyberiete na koncert?
- Nie je to tak, že by som si na koncert vyberala gitaru tesne pred ním. Počet nástrojov, na ktoré budem hrať na koncerte, je už dopredu dlho daný podľa štýlu piesní a tiež podľa miesta v našom aute.
Námety na texty piesní čerpáte z vlastného života?
- Áno, uplatňujem aj svoj vlastný nápad alebo tému, ktorú si viem predstaviť k danej melódii, keď ju prinesiem k svojmu textárovi, ale väčšinou je to textár, ktorý mi tému k melódii ponúkne. A potom spoločne diskutujeme o texte, upravujeme ho a výsledok je buď okamžitý alebo na ňom pracujeme ešte niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Aspoň teda väčšina mojich piesní takto vznikla. Vytvorili sme ich spolu so Zdeňkem Rytířem.
Ktorá pieseň sa vám najviac páči? A prečo?
- Veľa z piesní si rada zaspievam, na koncertoch ich rada aj obmieňam buď podľa nálady alebo reakcie publika. Ale väčšinou nechýbajú na žiadnom koncerte piesne „Až budem to mít“, „Věnování“ , „Málo mám“. Text mi k nim napísal Zdeněk Rytíř a myslím, že práve vďaka nemu získali punc nadčasovosti a porozumenia aj v súčasnej dobe.
Ktorú pieseň majú najradšej ľudia?
- Tieto tri, ktoré som vymenovala, patria medzi obľúbené, ale publikum si vyžaduje aj pomerne čerstvé perličky v mojom repertoári a tými sú keltské balady.
Niektorí umelci nemajú radi diela, vďaka ktorým sa stali slávni. Máte piesne, ktoré už nehráte, lebo ich nemôžete ani cítiť?
- Mám ich pár v repertoári, viem o nich iba ja. Vznikli určitou kalkuláciou smerom k trhu, zlým spojením s textárom, s ktorým som si neporozumela a podobne. Takže to, že ich nehrávam ani nepovažujem za nejakú ujmu.
Pociťovali ste nevýhody v tom, že ste žena, keď ste sa chceli presadiť na hudobnej scéne?
- Vôbec nie, na to som nikdy nepomyslela.
Ako by ste opísali slovenské publikum?
- Spontánne, vrelé, emocionálne, úprimné
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí prídu na váš koncert do Žiliny?
- Môžu sa tešiť na pestrý koncert akustickej muziky, kde sa striedajú rôzne muzikantské štýly od mojich skalných piesní cez tie novšie i najnovšie, zaznejú aj ľudové piesne, gitarová klasika, piesne vo francúzštine, angličtine, ale i keltštine.
Ako sa zvyknete pripravovať na svoje koncerty?
- Základom mojej prípravy je práca s nástrojom, niekoľkohodinové dennodenné cvičenie.
Stalo sa vám, že uprostred piesne na koncerte vám na gitare praskla struna? Ako ste reagovali?
- Áno, už sa mi to párkrát stalo, jednoducho strunu vymením, publikum je väčšinou veľmi trpezlivé, vrúcne a chápajúce.
Myslíte, že niektoré piesne, ktoré ste spievali pred dvadsiatimi rokmi, dnes spievate inak?
- Interpretácia sa určite zmenila, pretože ako hudobník prechádzam nejakým vývojom, aspoň dúfam, hlavne sa zmenili aranže, sú prispôsobené nášmu akustickému triu, ktoré tvoria gitarista a spevák Mirek Linhart a anglický harfista Sean Barry, ktorý výborne hrá na írsku harfu, klávesy a akordeón a spieva.
Čo si myslíte o súčasnej populárnej hudbe, o songoch, ktoré najčastejšie zaznievajú v éteroch komerčných hudobných staníc? Páčia sa vám? Myslíte, že folk či country v ich konkurencii majú stále dostatok priaznivcov?
- Ja si myslím, že každý štýl si nájde svojho verného poslucháča.
Dopočuli sme sa, že ste dopomohli k sláve speváčke Celine Dion, ktorá vás dávnejšie zastupovala na Eurovízii. Ako to bolo?
- No, bolo to trochu inak. Začalo to ponukou zúčastniť sa súťaže skladateľov Eurovízie. Mala som interpretovať pieseň vo francúzštine švajčiarského skladateľa a zastupovať Švajčiarsko. Písal sa rok 1988 a povedali mi, že nemôžem zastupovať cudziu krajinu a tak som nedostala povolenie vycestovať, čiže som sa Eurovízie nemohla zúčastniť. Bolo mi to ľúto, pretože pieseň, ktorú som si naštudovala bola veľmi pekná a volala sa „Ne partez pas sans moi“.
Odovzdala som im ju späť a neskôr som sa dozvedela, že mojou náhradníčkou sa narýchlo stala Celine Dion, ktorá v tej dobe bola začínajúcou speváčkou a práve s touto piesňou na Eurovízii vyhrala. Tým sa naštartovala jej skvelá kariéra.
FOTO: ONDŘEJ PÝCHA
A to je celý príbeh, ktorý mal pokračovanie a to až v roku 2008, kedy ma Celine Dion oslovila, aby som vystupovala v prvej polovici jej pražského koncertu v O2 Aréne. Túto ponuku mi dala ešte skôr ako by poznala príbeh s piesňou z Eurovízie. Jej ponuka ma veľmi potešila a utvrdila ma v tom, že existujú veci medzi nebom a zemou, ktoré tieto náhody spôsobujú. Stretnutie so Celine behom nášho spoločného koncertu bolo pre mňa veľmi obohacujúce, Celine je veľmi milý, vrelý človek a ako profesionál je absolútne úžasná.
Čo zvyknete robiť, keď práve nehráte na gitare?
- Veľmi rada spím, varím, športujem, čítam, som vášnivý filmový a divadelný divák.
Ako ste strávili leto?
- Tohtoročné bolo hlavne pracovné, ale našla som si aj chvíľu zájsť k moru.
Ako sa chystáte stráviť zimu?
- Chystám sa na prípravu nového albumu, ktorý bude orientovaný práve na keltskú hudbu a tým, dúfam, splním želania mnohých svojich fanúšikov, ktorí sa po koncertoch pýtajú, kedy budú môcť počuť ďalšie a ďalšie piesne v keltštine, francúzštine a angličtine.
Čo chystáte nové pre svojich fanúšikov?
- Okrem prípravy na novom albume budem veľa koncertovať, takže ma moji priaznivci uvidia okrem akustického tria i v druhom projekte – gitarovom, Concertino.
