O ľudskej agresivite, násilí či schopnosti manipulovať druhými hovorili nedávno v otvorenej diskusii Nadácie POLIS aj psychológ Anton Heretik a psychiater Jozef Hašto. Podujatie moderoval Tibor Máhrik.
ŽILINA. Podľa Antona Heretika máme agresivitu vrodenú „Často tú tému staviam tak: Agresivita – zlo, alebo prirodzenosť? Agresivitu pokladám za prirodzenosť ľudskej povahy, pretože zlo je morálna kategória.
Nás to zaujíma skôr ako psychologická kategória, kde sa to v ľuďoch berie, ako to vzniká, s akými vlastnosťami je to spojené, aké typy osobností sú z tohto hľadiska rizikové, za akých okolností sa správame agresívne. Agresivita je vlastnosťou každého z nás.
To, či sa bude v živote prejavovať asociálnym alebo prosociálnym spôsobom – závisí od ďalších okolností – do akého prostredia sme sa dostali, ako nás vychovávajú rodičia, aké postoje k agresivite vládnu v spoločnosti... Každý z nás sa za istých okolností môže stať vrahom. Problém agresivity je v tom, že ju máme tendenciu pripisovať druhým ľuďom. Čo moja vlastná agresivita, ako ju používam?“
Odborníci zároveň upozornili, aké je veľmi dôležité rané detstvo v živote človeka. Agresívni ľudia podľa Jozefa Haštu obvykle zažívali niečo nedobré v ranom detstve. „To, čo zažijeme v prvých dvoch rokoch máme síce v pamäti, len sa na to nedokážeme vedome rozpomenúť. Môže nás to však ovplyvňovať v dospelom živote. Ak sa im ako deťom dialo niečo zlé, neboli napĺňané ich prirodzené potreby, boli fyzicky – emočne týrané, zanedbávané, môže vzniknúť problém v regulovaní svojich afektov. Potom existujú ľudia, ktorí majú tak „namiešané“ gény, že sa im nevytvorí niečo, čomu hovoríme svedomie, majú pocit, že môžu všetko, čo im prejde a je to pre nich výhodné.“
Poznatky psychológie o tom, ako vplývať na ľudí, však možno zneužiť. Aj o tom sa diskutovalo. Definície manipulácie sú rôzne. Podľa A. Heretika ide o zneužívanie psychologických prostriedkov za nie humánnym cieľom, buď čistým ziskom alebo za politickými cieľmi, či pre zneužitie ľudí ako skupiny za istých okolností.
Na otázku, ako manipulátora rozoznať, Jozef Hašto odvetil: „Keď cítite, že ten človek vás obmedzuje, tlačí do nejakého správania a je to proti vašej prirodzenosti. Ak sa chcete ubrániť, musíte nasadiť energiu a vytrvalosť spojenú s ohľaduplnosťou, ale trvať si na svojich právach, na svojich hraniciach a nenechať si toho druhého vstupovať do svojho života.“
POZVÁNKA DO NADÁCIE POLIS
O začiatku a konci života, nedeľa 6. november 2011 o 15.00 h
Obidvaja sú lekári. Stoja pri zrode a pri konci života. Ona je onkologička, zaoberá sa najmä paliatívnou terapiou, pomáha ťažko chorým ľuďom, ktorí odchádzajú na druhý breh. On sa zaoberá genetikou, etikou, ale aj teológiou a filozofiou. Sú manželia. Spoločne sa zamýšľajú nad tým, ako život začína, ako končí a čo možno spraviť, aby mal zmysel, aby doňho vstúpili radosť a láska. To, čo je predtým a to, čo je potom, je mystérium, pred ktorým majú úctu. Rozhovor s onkologičkou Kristínou Križanovou, primárkou paliatívneho oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave a genetikom Petrom Križanom, predsedom Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva, podpredsedom Teologického fóra moderuje Peter Žaloudek.
Podujatie organizuje Nadácia POLIS, Mariánske námestie 31. Vstup je voľný.
Autor: Beáta Jarošová
