Chce, aby sa z nich aj po ich smrti niečo zachovalo. Preto tvorí preparáty.
ŽILINA. Fedor Sedílek patrí medzi tých šťastnejších. Jeho práca je aj jeho záľubou. Už ako malý chlapec zbieral hmyz a keď mal desať, dostal sa k preparátorovi do múzea, kde nadšene sledoval jeho prácu a pomaly sa jej priúčal. Až oveľa neskôr sa jeho záľuba stala povolaním. „Najskôr som sa dostal ku kostrovým preparátom a postupne som začal robiť aj tekutinové a dermoplastické preparáty,“ hovorí Fedor, ktorý ako preparátor pracuje osem rokov. Jeho preparáty zdobia nielen múzeá, ale aj poľovnícke chaty, či súkromné príbytky.
Zložité preparátorské činnosti
Zvieratá, s ktorými pracuje, sa k nemu dostávajú rôznym spôsobom, no najmä od ľudí, ktorí mu ich sami nosia. „Často sú to buď zvieratá, ktoré našli uhynuté pri ceste, alebo vtáky, ktoré zabilo elektrické napätie. Hlavne veľa dravých vtákov hynie tak, že narazia do drôtov alebo si prisadnú na klasický do písmena T tvarovaný elektrický stĺp.“ Niektoré zvieratá zasa prinesú poľovníci.
„Zviera, ktoré vyzerá ako živé je dermomplastický preparát. Ak má zviera napríklad spálenú kožu, alebo je poškodené iným spôsobom, poprípade mu nejaká časť tela chýba, vtedy z neho spravím kostrový preparát,“ vraví Fedor Sedílek.
Aby mohol poskladať kostru musí najskôr odstrániť mäkké tkanivá, kožu, svalstvo, vnútornosti. „Potom sa musí kostra namáčať v studenej vode, aby sa zbavila krvi, tomuto procesu hovoríme odkrvenie. Potom sú dve možnosti. Buď sa jednotlivé kosti dajú do insektária, kde je špeciálny hmyz z Južnej Ameriky (kožiare), ktorý odstraňuje mäkké tkanivo. Alebo sa kosti uvaria, až kým sa mäkké tkanivo nedá jednoducho odstrániť. Nasleduje odmastenie, bielenie, sušenie, lepenie,“ vymenúva v skratke celý postup.
Keď necháva kosti kožiarom, musí správne odhadnúť dobu dokedy ich tam nechá. „Keď je to včas, ostanú na kostiach spoje a kostra zostane kompaktná. To nám ušetrí čas pri skladaní.“
Skladanie kostičiek trvá aj mesiac
Skladanie kostry, totiž, nie je jednoduchá záležitosť. Celý proces môže trvať dva dni, no i niekoľko mesiacov. „Dané je to pravdaže od typu zvieraťa, čím je väčšie, tým sa s ním ťažšie manipuluje, a celý proces trvá dlhšie.“ No doslova mravenčia práca je to s maličkými živočíchmi, pretože pri manipulácii potrebujete používať pinzetu či zväčšovacie sklo. Fedor najradšej skladá stredne veľké zvieratá, ako sú napríklad orly.
Z tých najväčších živočíchov, ktoré dával dokopy to boli kôň a jeleň. Proces skladania sa môže výrazne predĺžiť, ak sa napríklad stane, že z insektária nevytiahne kosti skôr, ako sú úplne vyhryzené. „Pravdaže, niekedy sa stane, že napríklad sa chrbtová kosť rozpadne na tri časti. To sa dá dať dokopy veľmi rýchlo. Horšie by bolo keby sa rozpadla na jednotlivé stavce. Dá sa to spojiť, ale zaberie to veľmi veľa času. A popravde, skôr by som si spravil nový preparát.“
Každé zviera je zaujímavé
Rozpoznať kosti jednotlivých zvierat a najmä ich lebky vraj nie je až také ťažké. „U nás tých živočíchov nie je tak veľa, hlavne u väčších cicavcov je pomerne jednoduché rozpoznať komu daná lebka patrí.“ Horšie je to vraj u drobných zemných cicavcov, hlodavcov alebo hmyzožravcov ako je piskor a dulovnica. „Majú veľmi podobné tvary lebky, takže človek musí mať cvik, aby ich rozpoznal.“
Najzaujímavejším živočíchom, ktorý má Fedor na stole je kengura. „Doniesli mi ju len nedávno z Centra voľného času, kde zahynula na zápal pľúc,“ prezrádza. Keďže mu ju priviezli hneď po jej skonaní, môže z nej spraviť dermoplastický preparát.
Inak je podľa Fedora zaujímavé každé zviera. „Pravdaže, najkrajšie je zviera, keď žije, na strane druhej, keď už je mŕtve, chcem, aby sa nerozpadlo. Čaro preparovania je u mňa v tom, že mŕtve zviera sa týmto spôsobom zachová. Ak nie celé, aspoň niečo z neho.“
S preparátmi sa nestretáva len pri svojej práci, sám má i doma niekoľko lebiek či kostier. Avšak ako tvrdí: „Pravdaže, niečo doma mám, no v dnešnej dobe vidím väčší význam, keď sú tie zvieratá skôr v múzeu. Pretože u mňa doma ich nik iný nevidí a do múzea prídu študenti alebo výskumníci, ktorí s nimi môžu pracovať, skúmať ich. Má to väčší význam.“
