So svojimi názormi sa s prítomnými podelili ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, predseda Krajského súdu v Žiline Róbert Urban a advokát Roman Kvasnica. Moderátor Štefan Hríb v úvode priblížil vyjadrenia sudcov z filmu Nemoc tretej moci o disciplinárnych konaniach vedených voči nim. „Vyslovovali sa, že to, čo sa voči nim deje, sú 50. roky,“ uviedol Štefan Hríb. „Bol som na jednom z tých konaní, to je absolútne niečo neprípustné v právnom štáte...Úzka skupina ľudí podľa môjho názoru si obsadila systematicky a dlhodobo veľmi dôležité miesta v samosprávnych orgánoch sudcov, ako aj na súdoch a dostala do rúk nesmierne silnú moc a zneužíva ju, veľmi tvrdo a nekompromisne,“ vyjadril sa Roman Kvasnica. Náprava podľa neho nebude jednoduchá a bude komplikované udržať aj súčasný, hoci nevyhovujúci, stav. Východisko vidí Roman Kvasnica v tom, že treba tlačiť na odbornosť sudcov: aby bol ku všetkému prístup, aby sa sudca musel hanbiť za svoje rozhodnutie. Disciplinárne návrhy vzbudzujú vážne pochybnosti aj podľa Lucie Žitňanskej. „Čo je pravdepodobne na týchto žalobách najhoršie, že ich cieľom je zastrašiť všetkých ostatných sudcov,“ povedala ministerka spravodlivosti.
Štefan Hríb sa vyjadril, že nepovažuje slovenskú justíciu za otvorenú. „Naopak, až by som povedal za protisystémovú. Žijeme v spoločnosti, o ktorej si hovoríme, že je slobodná. Nadávame na tých politikov, na iných, ale máme šancu ich voliť a zmeniť. Sudcovia sú na doživotie, my ich nevolíme, nemáme šancu ich zmeniť, a z toho, ako sa správajú, mám súkromný dojem, že sudcovia sú protisystémoví, že zabraňujú slobode na Slovensku. Keďže sú ale na doživotie, tak sa to nedá zmeniť...“
FOTO: NADÁCIA POLIS/ĽUBO BECHNÝ
Ministerka spravodlivosti označila za kľúčový problém slovenskej justície práve jej zatvorenosť. „Kroky, ktoré sa podarili za prvý rok urobiť, smerujú k výrazne väčšej otvorenosti: či už je to zverejňovanie súdnych rozhodnutí, keď sa podarí od 1. januára, naozaj otvorené výberové konania, kde sa novinári môžu prísť pozrieť, keď súdna rada musí rokovať verejne. Sú to kroky, ktoré sa dajú zvrátiť, ale tam, kde verejnosť už raz má prístup, výrazne sa búri, keď ho stráca. A politici, ako vieme, reagujú na tlak verejnej mienky,“ uviedla šéfka rezortu spravodlivosti. Róbert Urban, voči ktorému tiež beží disciplinárne konanie, doplnil, že nemožno rezignovať. „Treba do toho ísť aj za cenu, že začnem niečo, čo som si vôbec nie istý, či dokončím, respektíve, že rozbehnem proces a keď začne prinášať výsledky, bude sa nimi chváliť niekto iný. Nedá sa povedať: ja tomu neverím, žiadna zmena nie je možná. Ten tlak musí odniekiaľ vzniknúť...“ Lucia Žitňanská na záver zdôraznila, že sudcovský stav nie je jednoliata masa: „Ako všade v spoločnosti, aj v nej sú dobrí a zlí. Sme len 20 rokov po osemdesiatom deviatom. Som presvedčená, že postupné kroky otvárania justície majú význam a posunú nás dopredu.“
POZVÁNKY DO NADÁCIE POLIS
O pomoci, pokore a pýche so Soňou Holúbkovou a Mariánom Kuffom bude diskusia 19. októbra o 16.00 h v Nadácii POLIS na Mariánskom námestí v Žiline. Prečo je dobré pomáhať druhým? Čo je pýcha a čo je pokora? Kedy pomáhame iným ľuďom s pokorou a kedy s pýchou? Kedy je naša pomoc iba obchodom? Kedy si musí človek pomôcť sám? Hostia: kňaz dávajúci nádej Marián Kuffa psychologička Rady pre poradenstvo v sociálnej práci Soňa Holúbková.
O začiatku a konci života sa budú rozprávať lekári v nedeľu 6. novembra o 15.00 h. Obidvaja sú lekári. Stoja pri zrode a pri konci života. Ona je onkologička, zaoberá sa najmä paliatívnou terapiou, pomáha ťažko chorým ľuďom, ktorí odchádzajú na druhý breh. On sa zaoberá genetikou, etikou, ale aj teológiou a filozofiou. Sú manželia. Spoločne sa zamýšľajú nad tým, ako život začína, ako končí a čo možno spraviť, aby mal zmysel, aby doňho vstúpili radosť a láska. Rozhovor s onkologičkou Kristínou Križanovou, primárkou paliatívneho oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave a genetikom Petrom Križanom, predsedom Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva, podpredsedom Teologického fóra, moderuje Peter Žaloudek.
Autor: Beáta Jarošová