Ďalšia veľká brankárska nádej zo žilinskej liahne pôsobí v MŠK od svojich siedmich rokov, teraz načal prvú sezónu v staršom doraste. V slávnom anglickom klube trénoval s „osemnástkou“, ročník narodenia 1994.
„Veľmi sa mi tam páčilo, bola to pre mňa úžasná skúsenosť,“ rozhovoril sa sedemnásťročný Žilinčan po návrate na Slovensko. „Trénovali sme v akadémii FC v Kirby, čo je časť Liverpoolu. Sú tam výborné podmienky, jedenásť ihrísk, deväť trávnatých a dve umelé,“ pokračoval.
V tíme sú dvaja brankári. „Angličan a Turek, ale ten bol zranený, tak sme trénovali len dvaja. Chodili sme zo šatne skôr ako ostatní hráči, najprv sme mali brankársky tréning, až potom s hráčmi,“ opisoval Holec tréningové metódy Angličanov.
V svätostánku Anfield
Okrem tréningov stihol navštíviť aj slávny stánok The Reds, Anfield Road. „Boli sme pozrieť na zápase devätnástky s nórskym Molde. Bolo to v rámci Ligy majstrov mladých, tzv. Next Generation Cup-u. Na zápase bolo asi 2 500 divákov, domáci vyhrali 3:0.
"Vidieť taký veľký štadión nie je každý deň. Bol to zážitok, vidieť ho zvonku aj zvnútra. Keď som si predstavil, že by som mal chytať pred toľkými ľuďmi, koľko ich chodí na ligu, mal som zimomriavky.“
Najbližšiu budúcnosť má Dominik vyjasnenú. „Chcem sa sústrediť na prácu v klube, zatiaľ sa netlačím nikde preč. V MŠK nám vytvárajú výborné podmienky, najlepšie na Slovensku. Nechám na agenta, ako sa to bude so mnou vyvíjať. Budem robiť a makať, čas ukáže ako bude.“
Pod palcom má talentovaného brankára v Žiline tréner Vladimír Labant. Ten vie veľmi dobre, ako to vonku chodí, počas hráčskej kariéry pôsobil aj v anglickom West Hame.
„Videl aj vonku, že je tam veľká konkurencia. Môže to byť preňho výzva, aby na sebe ešte viac pracoval. Veľa mladých si u nás myslí, že stačí byť talentovaný, ale prídu do zahraničia a zistia, že tam je takých veľa. Talent je predpoklad na to aby sa hráč rozvíjal, ale musí na sebe stále pracovať,“ povedal o Holecovej skúsenosti.
Potrebná je aj škola
Okrem futbalu je dôležité aj vzdelanie, vie to aj mladý žilinský brankár. Na športovom gymnáziu chodí do druhého ročníka. „Myslím, že sa to dá zvládať v pohode. Chcel by som sa poďakovať, že mi v škole vychádzajú v ústrety, keď je nejaká športová akcia alebo tréning. Berú ohľad na to, keď je človek vyťažený. Nieže by to uľahčovali, ale je to prispôsobené na to, aby človek stíhal školu aj šport. Ale netreba to podceňovať a flákať to. Každá škola je potrebná a treba ju zvládnuť,“ myslí si.
V rodine Holecových nepadlo jablko ďaleko od stromu, Dominikov otec Peter je bývalý prvoligový brankár. „Mám výhodu, že mi povie, čo robím dobre a čo zle. Hlavne veci, čo robím zle, treba rozoberať a odstraňovať ich. Je jeden z najlepších ľudí, ktorí mi môžu povedať, čo a ako. Na to sú aj tréneri brankárov, to robí aj otec, má niečo odchytané a môže mi v tomto veľmi pomôcť,“ zakončil Dominik Holec.
