Učí ekonomiku sietí a ekonomiku elektronického obchodu, vedie doktorandov, má za sebou niekoľko vedecko-výskumných projektov, spolupracovala so zahraničnými univerzitami v rámci projektov medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Vo voľnom čase rada cestuje. Rektorka Žilinskej univerzity – TATIANA ČOREJOVÁ.
ŽILINA. Tatiana Čorejová pôsobí na poste rektorky Žilinskej univerzity už jeden rok. Tvrdí, že to bola pre ňu veľká zmena. „Ale zmena je život, a myslím si, že bez závažnejších problémov som skoordinovala túto činnosť s mojou profesorskou prácou. Som síce trochu ďalej od študentov, ale snažím sa, aby som bola aj pri nich, takže stále učím, aj keď menej. Rada som s nimi, lebo to je základný zmysel univerzity - šíriť poznanie a podieľať sa na tvorbe poznania. Študent zase dokáže šíriť poznanie ďalej a uplatňovať ho v praxi,“ prezradila nám pri našom spoločnom rozhovore.
Na poste najvyššej šéfky univerzity je len málokedy vidieť ženu. Profesorka Čorejová však nikdy nepociťovala, že by sa k nej niekto pre to správal inak. „Niektoré prieskumy hovoria, že ženy to majú ťažšie, ale osobne som sa s tým nestretla. K rozdielu vo vnímaní muža a ženy dochádza možno vo vekovej kategórii, keď je žena mladšia, má svoju rodinu a potrebuje plniť aj funkcie v rodine. Inak si nemyslím, že by tam boli zásadné rozdiely,“ povedala.
Príjemné i nepríjemné
Práca na univerzite sa rektorke páči. „Svoju prácu robím rada, rada som medzi študentmi, mám rada výzvy, ktoré sú spojené s riešením vedecko-výskumných problémov a rozmýšľanie nad tým, čo sa dá urobiť, zmerať, ako sa dá niečo dokázať a ako to funguje a vôbec otázky, ktoré súvisia s nepoznaným. Pre mňa je to vždy výzva, ale aj radosť, zábava.“
„Jediné, čo nemám rada je, keď musím študenta poslať zo skúšky preč. Je mi to vždy ľúto, lebo si predstavím jeho rodičov a priateľov ako na neho čakajú s tým, že prešiel a on to nezvládol. Vyžadujem od študentov, aby učivo ovládali a oni to vedia.“ Nielen ona, ale aj ostatní učitelia sú radšej, keď študent zvládne skúšku na prvýkrát.
Parkovanie
Keď rektorka nastupovala na svoje miesto, sľúbila, že bude pokračovať v rekonštrukcii študentských domovov, začne s výstavbou parkovacích plôch, či úpravou zelene v areáli univerzity. Svoje sľuby postupne napĺňa. Parkoviská sú už vybudované a otvorené. „Dokončili sme aj nejaké úpravy z hľadiska jednotlivých budov a rozbehli ďalšie projekty, ktoré súvisia so štrukturálnymi fondmi“ prezradila Čorejová a dodala, „trochu ma mrzí, že cez leto sa nám nepodarilo zrekonštruovať jeden internát kvôli pozastavenému verejnému obstarávaniu. No verím tomu, že to bude pokračovať zdarne a plášť, ktorý nám má pomôcť ušetriť energie, bude o rok.“
Medzi ďalšie veľké projekty, ktoré chystajú patrí vybudovanie výskumného parku. „Čakáme aké stanovisko k tomu zaujme ministerstvo. Vo výskumnom centre by mali byť sústredené kapacity univerzity pre riešenie veľkých, interdisciplinárnych projektov, založené najmä na šiestich centrách excelentnosti, štyroch kompetenčných centrách a centrách aplikovaného výskumu. Ale máme pripravené aj ďalšie projekty a aktivity. Patrí k nim určite aj samotná propagácia vedy a dosiahnutých výsledkov, aby ľudia videli, čo sme spravili, a trochu aj popularizovali vedu. Nech je vidieť, že robíme,“ prezradila plány do budúcnosti.
Študenti sa menia
Keďže rektorka pôsobí v učiteľskom obore už niekoľko rokov, opýtali sme sa jej aj na študentov. Podľa niektorých ľudí je vraj každá generácia iná. Tatiana Čorejová tento názor potvrdila. „Študenti sú rozdielni. V minulosti mali viacej spoločného, viac držali pohromade, teraz sa u nich skôr prejavuje individualizmus. Tiež je výrazný rozdiel v kompetenciách, s ktorými k nám prichádzajú zo stredných škôl,“ vyslovila. Jednoznačne si však nemyslí, že generácia od generácie je horšia, či lepšia.
„Trochu vnímame, že sa nám akoby znižuje úroveň toho, čo je požadované na stredných školách v prírodných vedách. Radi by sme pravdaže uvítali, keby mali na školách väčší rozsah matematiky, fyziky, prípadne chémie, informatiky, na druhej strane dnes dokážu využívať informačné technológie tak, že ich to nemusíme učiť. Mám na mysli obsluhu počítača a pod. To zvládajú výborne.“ Rovnako je vidieť aj posun v ovládaní cudzích jazykov.
Cestovateľka
Hoci je Tatiana Čorejová vysokopostavenou osobou, šéfkou celej univerzity, predsa len je tiež človek. A ako taká nemyslí celé dni iba na svoju prácu. Nájde si aj chvíľu voľného času. Ten trávi buď cestovaním, alebo turistikou. „Keďže bývam v Žiline, mám to blízko. Cez víkend zájdem na turistiku aj tu do Malej Fatry, ktorá poskytuje výborné možnosti a je nádherná. Rada si však idem aj zaplávať a v zime vybehnem na bežky.“ Mimo športu ide rada na koncert či do kina.
Ako cestovateľka už prešla viacero krajín. Najradšej si spomína na Mexiko a na Kubu, kde bola toto leto. „Je to krásna krajina, to prírodné bohatstvo je neskutočné a chcela som Kubu zažiť ešte v tomto režime.“
Z Mexika si so sebou priniesla chuť pre pikantné jedlá. Neznamená to, že okrem mexickej kuchyne si nedá nič iné. Naopak, chutia jej aj klasické slovenské jedlá. „Mám rada halušky, tiež mám rada ľahkú taliansku kuchyňu, kde je veľa zeleniny.“
Aj hory aj more
Keď už sa vyberie do zahraničia navštíviť nejakú krajinu, najskôr si o nej preštuduje všetku dostupnú literatúru. „Rada spoznávam nové krajiny, zaujíma ma príroda, kultúra, ľudia, ako žijú, nad čím rozmýšľajú,“ povedala. Nikdy nezabudne spoznať, čo najviac vecí o danej krajine a zažiť si to na vlastnej koži. „Vždy spájam cestovanie aj s nejakou aktivitou, napríklad na Kube sme boli na Stolovej hore El Yunque.“
Okrem hôr miluje rektorka aj more. „Rada plávam a more má svoje veľké čaro.“ Je však ešte veľa krajín, ktoré by si rada išla pozrieť. Láka ju vraj časť pod rovníkom Afriky. „Tiež by som sa však chcela vrátiť znova do Japonska a vidieť opäť aj niektoré arabské krajiny.“
Doma má vlastnú knižnicu
Každý vie, že učiteľ musí mať toho veľa načítané. Nie je tomu inak ani v prípade profesorky Čorejovej. „Veľa čítam, najmä literatúru faktu, no mám rada aj knihy o histórii,“ prezradila nám. Knižnicu má vraj plnú aj cestopisov, kníh o krajinách a pravdaže i odbornú literatúru. „Mám doma veľkú knižnicu, a množstvo kníh mám aj u svojej mamy.“
Okrem knižiek si rada prezrie aj v albumy so známkami. Slovenská známková tvorba je na veľmi vysokej úrovni a je oceňovaná aj v zahraničí. Neradí sa však medzi ich vášnivých zberateľov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. „Nemám vyhradenú vášeň pre zbieranie, možno nejaká magnetka sem-tam, ale nezbieram ich zámerne.“ V ranom veku vraj zbierala pohľadnice i servítky a obaly od čokolád.
Deň rektorky
Klasický deň Tatiany Čorejovej začína vraj skoro ráno. „Vstávam dosť zavčasu, nie som človek, ktorý by vyspával, ale ani nechodím zavčasu spať – závisí to od situácie.“ Na to si dá dobré raňajky a vyrazí do práce, kde ju už čakajú študenti a všetka práca spojená s funkciou rektora univerzity.
