Tento rok sa uskutočnil deviaty ročník monitoringu, pri ktorom odsledovali 40 medveďov a boli svedkami zaujímavých pozorovaní zo života nielen tejto šelmy, ale aj iných zvierat.
MALÁ FATRA. V pohorí Malej Fatry žije okolo 3 200 druhov živočíchov. Najpočetnejšiu skupinu tvoria bezstavovce, ale v hojnej miere tu žije aj veľa stavovcov. Najviac sa v spojení s Malou Fatrou hovorí práve o našej najväčšej šelme – medveďovi hnedom, pre ktorého sú biotopy Malej Fatry ako stvorené pre život.
Ochranári národného parku preto prišli s myšlienkou, ako sa dozvedieť o tomto živočíchovi čo najviac. V roku 2003 tu spustili prvý ročník monitoringu medveďov, ktorý o tejto šelme vyvrátil veľa doterajších tvrdení.
Jediný na Slovensku
„Cieľom monitoringu formou priamych pozorovaní je dozvedieť sa niečo viac o populácii medveďa na území Malej Fatry. Sme jediným územím, ktoré takýto monitoring robí. Dôležité je, že sa systematicky opakuje každý rok. Takto máme oveľa lepší prehľad o medveďoch ako ktorékoľvek územie na Slovensku,“ hovorí riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš.
Riaditeľ SNP MF Michal Kalaš pri montovaní fotopasce. FOTO: KK
Podstatou monitoringu je priame fyzické pozorovanie. Ľudia, ktorí odchádzajú na tri dni do hôr, nesledujú pohybové znaky tejto šelmy, ale odpozorujú medvede priamo v teréne. „Máme vytipované lokality v rámci Malej Fatry, kde vieme, že v danom období je predpoklad medvede vidieť. Tieto lokality obsadíme ľuďmi,“ vysvetľuje.
Tohtoročného, už 9. ročníka, sa zúčastnilo okolo 60 ľudí. Uskutočnil sa tretí júnový týždeň a patrí medzi najlepšie. Podarilo sa im, totiž, odsledovať 40 jedincov medveďa hnedého, čo je najviac v histórii monitoringu.
40 medveďov
„Údaje ešte nemáme komplexne spracované, ale ukazuje sa, že bolo spozorovaných 40 medveďov, pri ktorých bolo jednoznačne potvrdené, že pri každom jednom ide o iného jedinca. Samozrejme netvrdíme, že ich tu žije len toľko. Niektoré lesné komplexy zos-távajú bez pozorovania, takže musíme počítať s tým, že ich je tu určite viac,“ vysvetľuje Kalaš.
Z jednotlivých rokov sú veľmi zaujímavé pozorovania, ktoré dosť kontrastujú s rôznymi tvrdeniami, ktoré sa spájajú práve s medveďmi. Monitoring napríklad vyvrátil jednu zo zaužívaných teórií, že medvede sú silno teritoriálne zvieratá. Teda, že dospelý medveď vyháňa všetky mladé aj menšie medvede z priestoru.
FOTO: SNP MF
„Mali sme možnosť pozorovať ako sa vedľa seba na tráve pasie až 5 medveďov. Keby tam existovala prísna teritorialita, najsilnejší jedinec by tie ostatné vyhnal, čo však pravda nie je,“ hovorí riaditeľ národného parku. Ak sa tak niekedy deje, je to v súvislosti s obmedzeným zdrojom pot-ravy, prípadne tak reagujú dominantné medvede v čase párenia.
Spozorovali aj vlkov
Keďže sa priame pozorovanie robí práve v júni, ľudia, ktorí sa zapojili do monitoringu, spozorovali aj ďalšie kuriozity práve z medvedej ruje. V tomto období sú tieto šelmy veľmi aktívne a aj veľké medvede, ktoré inak žijú skrytým životom, vyliezajú a je ich možné spozorovať. „Je to naozaj veľký zážitok. Len málokto je svedkom párenia tejto šelmy.“
Zaujímavé bolo v čase ruje aj pozorovanie medvedíc, ktoré vodia mláďatá. Tie sú v tomto období stiahnuté vo väčšine prípadov v predhorí, aby medvieďatá uchránili pred veľkými medveďmi. Tí sú, totiž, schopní mladé pozabíjať, len aby medvedice dostali skôr do ruje.
„Aj toto sú údaje, ktoré sa iným spôsobom, ako monitoringom, nedajú získať,“ dodáva Michal Kalaš.
Aj keď sa pri priamom pozorovaní v teréne sústreďujú najmä na medvede, často sú svedkami aj udalostí, s ktorými nepočítali. Tento rok napríklad spozorovali vlkov priamo v akcii. Ako zaútočili na jelenicu s mláďaťom, ktoré jej ulovili.
„Rok dozadu bol spozorovaný aj útok rysa na jelenicu, avšak nedokonaný. Jelenica je, totiž, pre rysa veľká korisť. Striasla ho z chrbta, odbehla sto metrov a pásla sa ďalej,“ prekvapuje ochranár.
Fotopasce
Okrem monitoringu používajú na sledovanie živočíchov v ich prirodzenom prostredí aj fotopasce. Do lesov Malej Fatry ich namontovali jedenásť. Aj keď sa táto technológia používa vo svete už niekoľko rokov, k nám dorazila vo väčšej miere len minulý rok.
„Fotopasce slúžia na sledovanie výskytu živočíchov. Sú spúšťané samotným pohybom zvierat, na základe ktorého urobí zariadenie niekoľko snímok. Ich veľkou výhodou je, že zver nie je zbytočné rušená človekom. Preto si pekne číhajú na svoju korisť a vznikajú tak veľmi zaujímavé fotografie,“ ukončuje rozhovor Michal Kalaš.
