Hosťami programu boli teológ a katolícky kňaz Juraj Bohyník, filozof a kazateľ Cirkvi bratskej Tibor Máhrik, učiteľ budhizmu Juraj Turek a fyzik a zakladajúci člen Fóra inteligencie v Žiline Ivan Turek. Diskusiu odštartoval moderátor Peter Ničík spomienkou na obete 11. septembra. „Vtedy zabíjala nenávisť, no kde je láska, tam nenávisť nemá priestor.
Aj preto tento dialóg. Kríza, v ktorej sa ocitla naša spoločnosť nie je len ekonomická, ale i kultúrna, duchovná a morálna. Je čas obyčajne ľudsky sa porozprávať o hlbších témach, o tom, čomu veríme.“ Peter Ničík chce v ďalších dialógoch hovoriť aj o starých animistických, čínskych či indických učeniach, o hinduizme, židovstve a islame. Živý záujem, kultivovaná diskusia a ochota podeliť sa o svoj pohľad na veci bytostné – predstavujú pritom pridanú hodnotu podujatia, ktorým Nadácia POLIS odštartovala jesenné aktivity.
Špecifikum je milosť
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ prostredníctvom citátu z Evanjelia sv. Jána priblížil Tibor Máhrik základné tézy kresťanstva. „Je tu koncept Boha, ktorý je osobný, žiadna univerzálna myseľ ani vševedomie. Je to osobný Boh, ktorý sa rozhodol poslať Krista, aby nikto nezahynul - to znamená, že tento text nastoľuje aj problém smrti. No otvára zároveň koncept slobody človeka, rozhodujúceho sa, či príjme, alebo neprijme a dokonca otvára koncept večnosti, teda transcendentného bytia človeka, ktoré presahuje našu časnosť. Kresťanstvo otvára tieto tézy cez Kristovo zjavenie. Špecifikum kresťanstva je koncept milosti - človek je zachránený zvonka, nie zvnútra, rozvíjaním potenciálu v sebe. Tou pomocou je inkarnovaný Boh.“ Juraj Bohyník doplnil, že pre kresťanov je veľmi dôležitá otvorenosť. „Nechať sa od všetkých tých náboženstiev obohatiť, pretože nám majú čo povedať. Dokonca aj ateisti, veľmi potrebujeme, aby sme boli viac skeptickí, a to sa môžeme od ateistov učiť. Skepsa má totiž aj pozitívnu stránku – a to je úcta k tajomstvu.“
Využiť svoj potenciál
Juraj Turek za jednu z najvýznamnejších hodnôt učenia, ktoré praktikuje, považuje slobodu. „Tak ako všetky moria majú chuť soli, tak všetky moje učenia majú chuť slobody...“ znie Budhov výrok z jednej z budhistických sútier.
Ivan Turek, Juraj Turek. FOTO: NADÁCIA POLIS
„Budhisti môžu praktikovať rôznym spôsobom, používať rôzne metódy a vidieť svet rôznym spôsobom. Pre niektorých je dôležité odvrátenie sa od sveta, pre iných naopak aktívne pôsobenie vo svete. To, čo ich spája, je sloboda, aby ľudia mohli lepšie využívať potenciál, ktorý majú. Napríklad južný budhizmus – na Srí Lanke a v okolitých krajinách – slobodu získava najmä na vonkajšej úrovni – prácou s príčinou a následkom: akým spôsobom konáme, hovoríme, aké priania robíme. Tým vytvárame dojmy, ktoré sa premietajú do našej mysle a utvárame náš budúci svet. Situácie, ako ich zažijeme v budúcnosti... Slobodu získavame práve poznaním toho, akým spôsobom môžeme vytvárať príčiny budúcich stavov. Na úrovni tzv. mahájány ide o slobodu vnútornú, o slobodu od obmedzených vnútorných stavov a rušivých emócií (hnev, pýcha, žiarlivosť). Budha učil, ako fungujú, ako získavať od nich odstup a správať sa tak, aby nás neobmedzovali.“
Pravidlá platia rovnako
Fyzik Ivan Turek zastáva názor, že svet nebol stvorený. „Big bang vnímam ako zmenu formy - nieže vznikol svet, ale vznikol svet, ktorý dnes poznávame. Nemyslím si, že nejaká nadprirodzená bytosť zasahuje do diania vo vesmíre. No ak mám byť úprimný, musím priznať, že existencia vesmíru aj pred Veľkým treskom je vlastne moja viera. Nemôžem povedať, že viem, že Stvoriteľ neexistuje, ale verím. Svet sa riadi prírodnými zákonmi zákonov a je úžasné, že ich môžeme obdivovať.“ Ivan Turek nechápe vesmír len ako hviezdy a galaxie, ale aj ako elementárne častice, z ktorých je zostavený.
„Elementárne častice sa navzájom ovplyvňujú na základe prírodných zákonov, platiacich absolútne rovnako. Vďaka tomu je vo vesmíre harmónia. Ľudská spoločnosť musí mať podobné vlastnosti ako vesmír. Pravidlá musia platiť pre všetky jej elementárne častice - teda pre všetkých ľudí - rovnako. Inak nastane deštrukcia. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní, čo je dobré a čo nie, musím zvažovať aj prospech druhých ľudí. Takto som sa dopracoval k tomu, čo povedal Ježiš Nazaretský: ,Miluj blížneho, ako seba samého‘.“
Autor: Beáta Jarošová
