S klobúkom na hlave a s brašnou na pleci odchádza lesník Jaroslav Hláčik každý deň do svojej roboty. Aj keď väčšinu pracovného týždňa trávi v prírode, jeho robota vôbec nie je taká ideálna, ako si mnohí myslíme. Vyzvedali sme, čo sa za prácou lesníka – horára skrýva.
ŠTIAVNIK. Málokto sa môže pochváliť takým pocitom šťastia, ktorý zažíva, keď vstáva ráno do roboty ako Jaroslav Hláčik zo Štiavnika. Každé ráno, totiž, nasadí klobúk na hlavu a s brašnou na pleci odchádza do lesa. Na otázku, čo tam robí, odpovedá: „Robím les lesom!“
Rodinné poslanie
„Pochádzam z lesníckej rodiny, takže už od mala som mal s kým chodiť do lesa,“ hovorí. Preto ani nikomu neprišlo čudné, keď po základnej škole zasadol do lavíc strednej lesníckej školy. „Dlhé roky som potom pracoval v Kotešovej, po transformácii štátnych lesov som sa s rodinou presunul do Štiavnika, kde momentálne pracujem pre súkromné spoločenstvo,“ rozpráva.
Tu už Jaroslav Hláčik pracuje skoro dvanásť rokov ako lesník a svoju prácu si nevie vynachváliť. „Som nadmieru spokojný so svojím povolaním, lebo je to aj môj koníček. Na rozdiel od mojej žienky rád vstávam do práce,“ smeje sa.
Robí les lesom
V katastri obce Štiavnik obhospodaruje osemsto hektárov lesa a ako sám povedal, jeho hlavnou úlohou je robiť les lesom. To znamená, že dáva podnety na plánovanie ťažby dreva, vyznačuje stromy, ktoré treba vyťať, aby sa splnil plán. Kontroluje porasty, navrhuje plánovanie novej výsadby.
„Bonita lesa je tu výborná. Sú tu vysoko kvalitné kmene, nevyskytuje sa tu ani hrčavosť, ani červivosť. A navyše bol tento les už od mala pestovaný ako hospodársky, čiže nie sú tu žiadne pasienkové stromy. Drevo je kvalitné a vyhľadávané, vyvážajú ho dokonca aj do Číny,“ hodnotí materiál „zo svojho lesa“.
Okrem toho v zimných mesiacov prikrmuje lesnú zver, aby prežila zimu. „Tým sú aj menšie škody na porastoch, pretože, keď zvieratá nemajú dostatok krmiva, hľadajú a obhrýzajú stromy,“ dodáva.
Strach o život
Fauna miestnych lesov je bohatá na vysokú a srnčiu zver, ktorá podľa horára tvorí gro Javorníkov. Počas svojich dennodenných obchôdzkach po lesoch natrafí aj na rysa či diviaka. Práve s ním sa mu spája jeden nepríjemný zážitok.
„Utekal som z lesa, keď pes zobral do papule malého diviaka a chcel mi ho priniesť k nohám. Vtedy som mal strach, pretože diviačica bežala za ním. Na psa som zakričal, tak mláďa pustil a to sa ihneď vrátilo k matke. Bola odo mňa len na dva metre. Cvakala zubami a fučala. Vtedy mi nebolo všetko jedno,“ spomína.
Vianoční zlodeji
V lese horári neutekajú len pred rozzúrenými zvieratami, ale niekedy sa ocitnú v úlohe naháňača i oni. Lapajú, totiž, pytliakov, alebo „vianočných zlodejov“. Nedarí sa tu, totiž, len vysokej a srnčej zveri, ale aj kvalitným jedličkám.
„Pred Vianocami začína nápor na stromčeky, preto mávame ochranné služby a striehneme na zlodejov. Najviac nás zaujímajú priekupníci, ktorí si ich chcú nakradnúť viac a pytliaci, ktorí chodia do týchto lesov na mäso,“ vysvetľuje horár.
Ťažba dreva
Aby sa les odľahčil od poškodených či starých stromov, pravidelne tu prevádzajú ťažbu dreva. Aj v týchto dňoch počuť v lese zvuk píly. „V tomto vegetačnom období sa strom veľmi poškodzuje. Odlupuje sa mu kôra. Preto sa najlepšia ťažba prevádza v jeseni a v zimných mesiacoch. Vtedy je drevo cennejšie,“ vysvetľuje lesník Jaroslav.
Pilčík Ján Chlebina za deň vyreže 40 až 50 stromov. FOTO: AUTORKA
Samotnému zahájeniu ťažby prechádza vyznačenie stromov, ktoré sú buď poškodené, alebo sú zdravotne na tom horšie. Tie, vhodné na výrub, vyznačí lesník bielou farbou. Potom spolu so svojou pracovnou skupinou, ktorú tvorí pilčík, košiš a traktorista, prevedú ťažbu dreva. Jednej takej sme sa zúčastnili aj my.
Náročná práca
Úlohou pilčíka je spíliť vyznačené stromy. Ako nám vysvetľuje, miesto, kde strom dopadne, závisí od zátinu pílou. Keď spadne, zmeria jeho dĺžku a hrúbku kmeňa. „Za deň vyrežem aj 40 až 50 stromov. Táto robota má veľmi baví,“ priznáva sa pilčík Ján Chlebina a púšťa sa do pílenia ďalšieho stromu.
Po ňom prichádza na rad kočiš, ktorý so svojím koňom zo zle dostupných terénoch stiahne drevo na miesto, kde sa už nachádza traktor. Lesníkovi Hláčikovi pomáhajú so zvážaním Martin Bočko a Jozef Gajdoš spolu so svojimi tátošmi. Spolu za deň stiahnu všetky napílené stromy.
Kočiš Martin Bočko so svojím koňom Tomym. FOTO: AUTORKA
„Je to náročná práca, najmä keď zvážame drevo zo skalnatých terénov. Teraz nám ju sťažujú aj ,,pajedné" osy, ktoré štípu najmä kone, preto sa im musíme vyhýbať, “ hovorí kočiš Bočko.
Keď drevo stiahnu až ku traktoru, za volant sadá vodič František Vávroš, ktorý ho zvezie dole na miesto, kde si ho už prevezmú samotní odberatelia. Po ťažbe sú na rade „lesné žienky“, ktoré „poupratujú les“. To znamená, že spália haluzinu, pripravia pôdu na zalesnenie, sadia stromčeky a následne ich vyžínajú.
Traktorista Jozef Gajdoš "upratuje" narezané stromy pre odberateľov. FOTO: AUTORKA
„Pracuje pre nás asi šestnásť žien. V lese sú však najmenej vždy tri, aby ich niečo nenapadlo,“ hovorí lesník Jaroslav.
Životné poslanie
Horár Jaroslav Hláčik len dva dni v mesiaci sedí vo svojej kancelárii. V ostatných dňoch ho stretnete len v lese, kde dohliada na to, aby jeho zverený úsek bol v takom stave, v akom má byť.
„Robím to preto, že to robím rád a hlavne, keď vidím za sebou výsledky. Teší ma, keď môžeme vyrezať stromček, ktorý sme ešte za môjho pôsobenia vysadili,“ hovorí .
Z HISTÓRIE
1250 – najstaršia písomná zmienka o osade kráľovských lesných hájnikov pri Zvolene
1464 – kráľ Matej potvrdil hájnikom z Môťovej výsady
1565 - cisár Maximilián vydal prvý lesný poriadok
1751 – reštrikt Márie Terézie; vznikli prvé lesné úrady, po prvý raz oddelené od baníctva od lesníctva
1770 – na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici začala výučba lesníctva
1774 – narodil sa Jozef Dekret Matejovie-priekopník moderného lesného hospodárstva.
(MG)
