ŽILINA. Spolu sedem otázok na tému školy sme položili niekoľkým známym osobnostiam Žiliny. Zistili sme, že si na školu všetci veľmi dobre pamätajú a že ju aj celkom radi navštevovali. Pýtali sme sa ich akými boli žiakmi, aké predmety ich bavili a naopak, ktoré neznášali. Prečítajte si, aké známky dostávali Igor Choma, Juraj Blanár, Robert Ficek a Karol Belaník.
IGOR CHOMA
Primátor mesta chodil do školy rád i nerád.„Ako každé dieťa som zažil dni, kedy som sa do školy tešil a dni, kedy som musel,“ povedal. Medzi jeho obľúbené predmety patrili slovenčina, biológia, geografia, geometria a fyzika. „Ale záujem vo mne vzbudzovala aj občianska náuka.“ Odpor mal iba k jednému predmetu na škole. Tým bola chémia.
Igor Choma tvrdí, že s učením nikdy nemal problém. „Aj keď škola priniesla i nechcené známky, učil som sa vcelku dobre. Mával som na vysvedčení jednotky, dvojky, na gymnáziu sa sem tam vyskytla aj trojočka.“
Primátor vraj v triede nijako nevynikal, no naopak, nebol ani tichou myškou. Patril skôr k normálnemu priemeru.
Rovnako mal na škole aj ďaleko od označenia bifľoš. Za to bol však často predsedom triedy. „Prakticky som bol predsedom triedy stále, okrem prvého ročníka na gymnáziu,“ prezradil.
Najradšej si zo školy spomína na obdobia záveru školského roka. „Keď sme sa už neučili, po klasifikačnej porade, ale do školy sme chodili - odovzdávali knihy, opravovali sme školské lavice, absolvovali školské výlety. Bolo to obdobie, kedy sme viac času venovali vtipom a smiechu, než stresu, kto akú známku dostane z písomky a čo na to povedia rodičia.“
Ako nám primátor povedal, do školy by sa vrátil celkom rád. „Pretože mojou jedinou povinnosťou bolo učiť sa
a o ostatné sa starali rodičia, preto moja vďaka patrí v prvom rade im, že som mohol prežiť krásne školské časy. Pravdu povediac, vrátil by som sa hneď, ak by taká možnosť bola. Študentské časy na gymnáziu i na vysokej škole boli niečím tak pozitívnym, že ma privádzajú do úžasu aj dnes, po takmer 30-tich rokoch.“
JURAJ BLANÁR
Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár chodil do školy raz rád a inokedy nie asi ako každé dieťa. „Najradšej som išiel, keď sa niečo organizovalo,“ vyslovil úprimne. Z predmetov, ktoré sa učili, mal najradšej fyziku, zemepis a telesnú výchovu. „Neviem, čím to bolo. Určite aj samotným učivom, ale pamätám si, že nás to učili výborné pani učiteľky, ktoré nás vedeli pre tieto predmety nadchnúť.“
Predseda ŽSK ako jediný priznal, že mal ako správny žiak všetky známky. „Napriek tomu, že som sa vrcholovo venoval ľahkej atletike a reprezentoval školu na všetkých súťažiach, tak som bol celkom dobrý žiak. Ale to musia posúdiť moji učitelia lepšie ako ja,“ vyslovil.
Na otázku, či patril k tichým žiakom, alebo skôr vyčnieval nám veselo oznámil: „Výškovo som vždy vyčnieval a môžem potvrdiť, že ak sa robilo nejaké lapajstvo, tak som bol nejeden raz na jeho čele. Myslím si však, že som väčšinou patril k priemeru.“
Podobne ako primátor, ani Juraj Blanár vraj nepatril medzi bifľošov. Dokonca nemal ani prezývku. „Skôr som bol nad vecou a trošku vtipkár. V 9. triede na základnej škole si ma zvolili za predsedu triedy. Rád na to spomínam s odstupom času, pretože ma to formovalo.“
Najradšej zo školských čias si spomína na čas, ktorý strávil aktívnym športom. „Je to úsmevné, ale bola to telesná výchova a čas strávený športovaním.“ Sám by sa tiež veľmi rád vrátil do hociktorej školy. „Keď človek začne žiť reálny život, až vtedy zistí, aký bol skvelý ten školský. Keď sme boli deti, tak sme si mysleli opak.“
ROBERT FICEK
Na otázku, či chodil rád do školy známy žilinský gynekológ a pôrodník žilinskej nemocnice Robert Ficek nám odpovedal, že celkom áno. Medzi jeho obľúbené predmety rozhodne patrila matematika a biológia.
„Neobľúbené som ani nemal. Skôr to záviselo od učiteľa, ktorý ho učil,“ povedal. Robert Ficek nebol veru zlým žiakom. Ako sám prezradil, patril skôr medzi dvojkárov. Z toho vyplýva, že takisto nepatril medzi bifľošov triedy.
Navyše bol skôr tichým žiakom, a veľmi nevyčnieval. „Na základnej škole som bol skôr tichý,“ priznal a dodal, že na strednej škole sa to zmenilo. Bol totiž predsedom triedy.
Prezývku vraj nemal žiadnu a pri obzeraní sa do minulosti si najčastejšie spomína na veselé zážitky s kolektívom a na školské výlety, ktoré spoločne absolvovali. Ak by sa mal rozhodnúť, či sa ešte niekedy vráti do školy, tak priznal, že by to bola asi vysoká škola. „Ale v týchto časoch, lebo za čias normalizácie to pre študentov „nebolo ono“ ," dodal.
KAROL BELANÍK
„Keď si na to pomyslím s odstupom času, tak v zásade som do školy chodil rád. Pravdaže boli aj lepšie obdobia, aj horšie, záležalo od veku a momentálneho rozpoloženia, ale celkovo som do školy chodil rád,“ odpovedal Karol Belaník, futbalový manažér na našu otázku. Skôr ho vraj bavila základná škola ako stredná. „Vnímal som nové vedomosti, nové poznatky. Na strednej som už mal určité povinnosti, venoval som sa profesionálne futbalu a v škole som mal individuálny študijný plán, takže na strednej som už nechodil toľko do školy.“
Ako bývalý športovec mal najradšej, ako inak, telesnú výchovu. „Mal som rád aj zemepis, tým, že som veľa cestoval, spoznával som nové kultúry, a mal som aj teoretické vedomosti.“ Nemusel však matematiku a fyziku.
Jeho známky vraj boli vcelku dobré. „Na základnej boli dobré, na strednej skôr priemerné. Nosil som domov dvojky a trojky. Keďže som sa viac venoval futbalu, už som nemal toľko času na školu.“
Karol Belaník rozhodne nepatril medzi tichých žiakov. „Či som vyčnieval, to musí posúdiť niekto iný, ale tichý som určite nebol.“ V triede vraj boli iba šiesti chlapci, zvyšok tvorili dievčatá. A on bol známym vtipkárom. „Keď bolo v triede nejaké napätie, tak som zavtipkoval, snažil som sa odľahčiť situáciu.“
Medzi jeho najkrajšie spomienky zo školy určite patria výlety, výjazdy a lyžiarsky výcvik. „Z hľadiska vzťahov nás ako triedu dávali dokopy, to bolo nezabudnuteľné a myslím, že ja sa k tomu v spomienkach rád vraciam. Dodnes si pamätám výlet do Prahy alebo do Bratislavy. Človek spoznal spolužiakov aj z inej stránky, nielen zo školy. Bolo to príjemné obdobie.“
