Nedávno dokonca získali ocenenie na festivale Kremnické gagy. Cena organizátorov festivalu ich príjemne prekvapila.
ŽILINA. Improvizačno-divadelná skupina 3T nie je pre Žilinčanov žiadnou neznámou. Na divadelnom poli improvizácie vystupuje už od roku 2004 a v decembri oslávia traja jej členovia sedem rokov úspešného pôsobenia. Úspešní sú nielen v Žiline, ale aj v iných mestách Slovenska. Ich úsilie sa po rokoch dočkalo aj významného ocenenia. Nedávno, si totiž, z festivalu humoru a satiry Kremnické gagy odniesli svoju celkovo prvú cenu, Cenu organizátorov festivalu.
Odchovaní na Improlige
Chalani v zložení Lukáš „Pucho“ Puchovský, Juraj „Šoko“ Tabaček a Stano Staško sa improvizácii venujú už úctyhodných 14 rokov. „Začínali sme na improligách v Bábkovom divadle Žilina, ktoré sa vlastne robia dodnes“ hovorí Lukáš Puchovský a pokračuje, „ja som hrával najskôr iba so Stanom, a Šoko mal svoju skupinu. Neskôr sme sa spojili a odvtedy hrávame my traja.“
Na improligách nechýbali takmer nikdy. „Videli sme, že ľudí to baví, že nám fandia, no postupom času sme zistili, že už sme starší medzi tými všetkými, čo na improligy chodievali a tak sme sa rozhodli spolu s naším manažérom Jozefom Abafim, že budeme robiť niečo také sami,“ spomína Pucho.
Dovtedy nikto v Žiline ani okolí nič podobné nerobil. „Bol to absolútne nepoznaný formát, mysleli sme si, že sme na Slovensku sami, ktorí sa tomu venujeme, neskôr sme zistili, že aj v Bratislave je jedna skupina - Nepripravení, ktorá hrá improvizáciu. Dnes sa už tomu vôbec nevenujú, začali robiť ale podobné veci – volajú sa Partička,“ ozrejmuje Pucho.
V tom čo robia sú majstri
Majstri rôznych tvárí, gest, slov, pohybov. Do svojich predstavení vždy zapájajú divákov. Predstavenia sa tak stávajú interaktívnymi a ako vraví Pucho: „Divák určí smerovanie deja, alebo ho v procese pozmení. Naša improvizácia je v značnej miere situačná.“
Improvizáciou sa snažia zabaviť divákov humorom, ktorý vzniká na javisku a na ich podnet, či už tým, že si pri vstupe napíšu na papierik akúkoľvek tému alebo hercom dajú do rúk nejaké svoje predmety.
„Je to rôzne. My sa potom asi tri minúty pripravujeme a hráme. Niekedy 5 inokedy 45 minút,“ hovorí Pucho. „Minule sme hrali na námestí v Žiline a kým som sa ešte obliekal, Šoko už išiel na pódium a kričal mi, čo máme robiť. Vyzeralo to asi takto: Ja prídem, ty ma oslov a ja pochopím čo chceš,“ smeje sa a dopĺňa: „A hrali sme.“
Príprava? Niekedy žiadna
Keď sa prvýkrát chystali vystúpiť pred obecenstvom ako samostatná trojica, mali vraj trému. „Ten prvý raz sme boli aj trochu pripravení, že keby sme nevedeli čo, tak aby sme aspoň niečo zahrali. Boli sme vtedy u mňa na izbe, býval som ešte v divadle, a dohadovali sme sa, čo zahráme, keby to nevyšlo. Ale nakoniec to zafungovalo presne.“
„Žilina je naša domovská stanica - a bolo to asi najvýpravnejšie predstavenie, čo sme urobili, mali sme dohodnuté svetlá, dymostroj a podobne,“ reaguje Šoko na Puchove slová a ten pridáva: „Teraz už vieme, že keď prídeme na pódium, nejako to odrozprávame.“
Odvtedy sa už na žiadne predstavenie nepripravovali. „Improvizujeme na tému, ktorú nám zadajú diváci. Určite sa nám stalo, že sa nejaká situácia kedysi opakovala a my sme zareagovali rovnako, ale nebolo to nacvičené, skôr by som povedal, že je to dôkaz toho, že máme určitý typ myslenia. Niekedy sme sa aj snažili niečo zopakovať a nevyšlo to. Stačí, keď jeden vybočí a už hráme niečo iné,“ hovorí Šoko. „Takže každé naše predstavenie je iné.“
Divák je dôležitý
Chalani z 3T hrajú v silnom spojení s publikom. „Cítime ich reakcie, a tomu sa prispôsobujeme,“ prezrádza Pucho. Každý región je tiež iný a diváci reagujú inak. Reakcie na predstavenia sú rôzne, no väčšina z nich je pozitívna. Aj pri svojich začiatkoch prišlo na ich prvé vystúpenie okolo 50 ľudí, na druhé prišlo sto a v súčasnosti nemajú problém vypredať dve stovky miest a v jeden deň zahrať dve predstavenia.
Okrem Žiliny, trojicu 3T už poznajú aj v iných slovenských mestách. „Prvé naše kamarátske mesto bol Olomouc. Dlho sme pendlovali Žilina – Olomouc,“ spomína si Pucho na začiatky. V súčasnosti ich vítajú diváci po mestách popri diaľnici D1 od Liptovského Mikuláša až po Bratislavu.
V hlavnom meste už dokonca rozbiehajú štvrtú sezónu hrania na lodi. Chalani tvrdia, že by ich táto práca uživila, no tiež vedia, že ju nebudú robiť večne. „Keď hráme viac ako osemkrát za mesiac už to tam cítiť, sme unavení. Tvoríme v danom momente – spisovateľ, keď sa mu nechce, tak nepíše, keď chce, píše, kdežto my dostaneme tému a musíme fičať. Človek akoby musí tvoriť – tu a teraz. A nie je to vždy jednoduché. Nám celkom stačí tých 15 predstavení za dva mesiace.“
Každý sa popri 3T ešte živí inou prácou – Pucho a Šoko sú herci na voľnej nohe a Stano hrá v divadle v Trnave.
O predstavenia nemajú núdzu. „Najnovšie robíme aj rôzne eventy a dostali sme ponuku od jednej firmy ísť na dva týždne do Oxfordu,“ vraví Šoko a pokračuje: „Vrcholoví manažéri tam budú mať kongres a školenia a my sa im budeme starať o kultúru a zábavu. Je to ďalší míľnik v našom živote, s ktorým vlastne nikto z nás nerátal.“
Kremnické gagy
Za posledné roky začali partiu 3T pozývať aj na rôzne festivaly. Pre ich úspešnosť sa ich účinkovanie opakuje napríklad na festivale Pohoda alebo Grape festivale. „Hranie na festivale a obzvlášť na hudobnom, je pre nás ťažšie, pretože predsa len hráme divadlo, a na hudobných festivaloch je hluk, hudba v pozadí, čo môže pôsobiť rušivo. Napriek tomu, tento rok sme na Pohode mali postavené divadelné šapitó, no od vedľa to aj tak hučalo.“
Nedávno sa v Kreminci konal aj obľúbený festival humoru a satiry Kremnické gagy. Toto podujatie udeľuje aj ocenenia, najznámejšie je asi Zlatý gunár alebo národná cena Trafená hus. Na festivale sa predstavujú rôzne divadlá, hudobné produkcie, pohybové a pouličné produkcie zo Slovenska i zahraničia. Tento rok medzi pozvanými bolo aj improvizačno-divadelné zoskupenie 3T.
Už to, že ich na podujatie pozvali, ich prekvapilo. „Zvlášť po tom, ako sme tam asi pred tromi rokmi pohoreli, a hneď po prvom kole nás vyhodili,“ priznáva Šoko. V ten deň mali ešte jedno predstavenie v Bytči, a tak sa informáciu o tom, že získali Cenu organizátorov festivalu, dozvedeli prostredníctvom textovej správy.
„Prišlo nám to veľmi sympatické. Nikdy sme si nemysleli, že to, čo robíme by malo byť ocenené“ vraví Šoko a dodáva, „my sme v podstate vždy ocenení potleskom a to nám stačí."
