Rastislav Johanes vybudoval chirurgické oddelenie žilinskej nemocnice na slušnej úrovni. Okrem toho, že patrí k najaktívnejším a najúspešnejším primárom, je tiež poslancom mestského zastupiteľstva a predsedom predstavenstva hokejového klubu. Lekárov v snahe o vyššie platy podporuje, premenu nemocníc na akciovky však vníma pozitívne.
Ako sa darí žilinskej chirurgii?
- S potešením môžem skonštatovať, že žilinská chirurgia urobila za posledných desať rokov niekoľko krokov k svojmu rozvoju. Zaviedli sme štandard neinvazívnych prístupov, ktoré nie sú na všetkých oddeleniach na Slovensku úplnou samozrejmosťou. Vo vysokej miere používame laparoskopické a iné metódy, ktoré menej zaťažujú pacientov. V uplatňovaní tejto metódy patríme k lídrom na Slovensku. Rozvinuli sme tiež onkologický program. Po príchode doktora Kroupu, ktorý v minulosti viedol chirurgické oddelenie Národného onkologického ústavu vieme vyriešiť všetkých onkologických pacientov. Niektoré operácie sa dokonca nikde inde na Slovensku nerobia. Z toho mám veľmi dobrý pocit.
Ako sa vám to podarilo?
- Naše úspechy sme vedeli zabezpečiť vďaka výraznej sponzorskej pomoci. Vytvorili sme napríklad veľmi dobré technické vybavenie na sálach. Dnes patríme k slovenskej špičke, napriek tomu, že nie vždy nám až natoľko prialo ministerstvo a nie vždy sme až tak dobre financovaní zo strany zdravotných poisťovní. Riešime to však alternatívnym financovaním. Pred dvoma rokmi sme kompletne zrekonštruovali chirurgický pavilón z prostriedkov štátnej stimulácie projektu KIA, kde som sa osobne angažoval. Pavilón dnes splňa európske kritériá na hotelovú časť.
Ako sa oddelenia dotkne rušenie lôžok v nemocnici?
- Zredukovali sme síce 10 lôžok, ale zároveň sa do chirurgie opätovne začlenila cievna chirurgia, takže nám v podstate počty lôžok, aj operácií zos-tali. Myslím si, že je to reálna potreba regiónu. Liečia sa u nás totiž pacienti zo širokého okolia, nielen zo Žiliny. Prakticky z celého severného Slovenska. Robíme dokonca niektoré náročné onkologické operácie, ktoré sa nerobia nikde inde na Slovensku. Sú to operácie pokročilých onkologických ochorení, ktorí majú nádor rozosiaty po dutine brušnej. Po vyňatí týchto hmôt sa robí preplach horúcim roztokom chemoterapeutika pomocou nákladného prístroja, ktorý sme zakúpili. Priekopníkom tejto metódy je práve doktor Kroupa.
Ako hodnotíte akciu slovenských lekárov, keď dávajú hromadné výpovede?
- Je to ich legitímne právo. Každý občan má právo protestovať proti tomu, akým spôsobom je odmeňovaný. Netreba ho brať ani lekárom. Reči o tom, že si berieme pacientov ako rukojemníkov, sú pre mňa neprijateľné. Veď to isté môžeme povedať aj my o vláde. Aj ona si berie pacientov ako rukojemníkov a tlačí tak zdravotníckych pracovníkov do nižších výplat. Myslím si, že akcia dopadne tak, že sa pacientov nedotkne. Je to právo lekárov pristúpiť k takejto forme vyjednávania. Treba si uvedomiť, že už 22 rokov po revolúcii sa hovorí, že zdravotníctvo sa bude riešiť, vrátane platov. Už sme vyriešili bankový sektor, priemysel, prakticky všetky odvetvia, ale na zdravotníctvo sa stále zabúda.
Podľa informácií z médií však platy lekárov, oproti ostatným povolaniam na Slovensku, pomerne slušné.
- V médiách prebiehajú o výške odmien demagogické informácie, tieto čísla sú neúmerne navýšené, pletú sa tu hrušky s jabĺčkami, pretože sa udávajú platy i so službami. Lekári sa škandalizujú preto, že berú úplatky. Ako je nastavený systém, tak sa lekári správajú. Treba im dať zarobiť tak, ako je to v Európe bežné. Pokiaľ zdravotná sestra na chirurgii robí obrovské množstvo nadčasov, pracuje s imobilnými pacientmi, ktorí sú ohrození na živote a je extrémne zaťažená administratívou a za túto činnosť dostane 400 – 500 eur, treba to jednoznačne riešiť. Problém je dlhodobo neriešený a toto je jeho logické vyústenie. Neviem, ako to dopadne, zažil som už niekoľko takýchto akcií. Som však presvedčený, že lekári majú pravdu.
Pridajú sa aj lekári z vášho oddelenia?
- Viem o tom, že sa zrejme pridajú. Ja to registrujem. Som zodpovedný za to, aby prevádzka na oddelení bola taká, ako bude potrebné. S lekármi som dohodnutý, že ohrozenia života pacientov sa akcia nedotkne.
V čom vidíte najväčší problém slovenského zdravotníctva?
- Na hlavu pacienta nám ide veľmi málo finančných prostriedkov. Je to o 30 – 40% menej, ako v ČR a niekoľkonásobne menej, ako v Rakúsku, či v Nemecku. Za tieto peniaze sa zdravotná starostlivosť pos-kytovať nedá. Nemocnice idú na dlhodobý dlh, nekupujú prístroje, nerobia rekonštrukcie budov. Na druhej strane lekárne, distribúcia liekov, sanitky a iné veľmi dobre fungujú a niektorí jednotlivci
a skupiny na tom dobre zarábajú. V ôsmich krajských nemocniciach sa, naopak, hromadia dlhy a veľa vecí nefunguje.
Myslíte si, že transformácia nemocniciam pomôže?
- Pokiaľ bude nemocnica, transformovaná na akciovú spoločnosť, oddĺžená, začne od nuly, bude prevádzkovať svoje lekárne, biochémie, patológie, nakúpi si na lízingy CT-čka a iné prístroje, ktoré sú lukratívne platené, a tým zoberie prácu tým súkromníkom, ktorí z toho v súčasnosti bohatnú, môže sa ekonomická situácia nemocnice zmeniť a sama na seba si môže zarobiť. Otázne je, či k tomu dôjde, pretože stále bude financovaná zdravotnými poisťovňami a nie je jasné, či budú ochotné uzatvoriť s nemocnicou na všetky tieto doplnkové činnosti zmluvy. Momentálne ako príspevková štátna organizácia ich vykonávať nemôže. Tie najlukratívnejšie činnosti boli z nemocnice dávno zobraté a my sa trápime len s tým, čo zo zákona robiť musíme a prerábame na tom.
Máte obavu z toho, že transformácia je krok k privatizácii nemocníc?
- Možnej privatizácie sa neobávam. Pokiaľ bude legislatíva, ktorá súkromníkom umožní len minimálny zisk
a prakticky všetky peniaze budú použité len na zdravotníctvo, tak by to mohlo fungovať. Hovorím mohlo a nemuselo. Typickým príkladom sú zdravotné poisťovne. Politici sa sporia, či môžu vytvárať zisk. Môj názor je, že všetky peniaze vybraté na zdravotníctvo by sa mali v zdravotníctve aj spotrebovať. Preto by percento ich zisku malo byť minimálne. Pokiaľ sa to dá ukontrolovať v poisťovníctve, bude sa to dať ukontrolovať aj v zdravotníctve. Potom by som sa súkromného kapitálu nebál.
Tu je však rozpor v tom, čo tvrdíte vy a odborármi, ktorí požadujú transformáciu zastaviť.
- Osobne si myslím, že toto by sa malo z ich požiadaviek vyčleniť. My by sme si mali hľadieť vyložene svoje výplaty. Ani ja osobne nie som so svojím platom, ako primár chirurgie, spokojný. Do transformácie sa však zaťahuje politika. Určité skupiny sa o niečo snažia a lekárske odborárske združenie sa stáva nástrojom v tomto politickom boji. My by sme si mali hľadieť svoje platy. Toto situáciu značne komplikuje. Lekársky odborový zväz doteraz počas predchádzajúcej vlády nevyvíjal žiadnu činnosť. Začal až v súvislosti s transformáciou. Otázka je, či ten proces nie je riadený niekým iným, ako lekármi. Verím však, že nie.
Ste aj poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline. Ako hodnotíte vašu doterajšiu činnosť?
- Som nezávislý poslanec, zastupujem 6 prímestských častí, ktoré majú svoje typické problémy, s dopravou, kanalizáciou, osvetlením, vôbec s infraštruktúrou. Dlhodobo sa na ne zabúdalo. Chcem na to upozorňovať a pokúsiť sa pomôcť. Na druhej strane je mestská pokladnica napĺňaná slabo. Som len jedným z 31 poslancov. Môžem kolegov pres-viedčať, lobovať, zatiaľ sa mi ale nedarí tak, ako bola moja pôvodná predstava. Mojou veľkou prioritou ako poslanca je aj fungovanie hokejového klubu. Zostalo v ňom veľa problémov z minulosti. Teraz sa nám podarilo činnosť sprehľadniť, zohnať sponzorov, aby sme mohli sezónu odohrať a vrátiť hokeju vážnosť. Posledné dva roky, sa totiž, hrala baráž o záchranu a hokej dostal nálepku čiernej diery, v ktorej sa tratia peniaze. Urobili sme už veľa preto, aby sa činnosť sprehľadnila.
Prečo je vám práve hokej blízky?
- Od svojho príchodu zo štúdia v Prahe v roku 1989, som začal hrávať s bývalými hráčmi Žiliny. Napriek tomu, že som nikdy nebol aktívnym hokejistom, hrával som vodné pólo. Postupe som v hokeji prešiel od lekára v mládežníckych kategóriách, cez lekára mužov, až po funkcionára. Teraz som predsedom predstavenstva. Hokej je v problematickom stave. Je treba niekoho, kto bude lobovať, pres-viedčať, kto bude rokovať so sponzormi.
Okrem toho mám aj syna, ktorý sa prepracoval, popri štúdiu, už do juniorky a do áčka. Videl ma od svojich detských rôčkov, ako postávam v bráne, tak som ho motivoval, aby sa aj on stal hokejovým brankárom. Príklad mládeži, aby športovala a nevenovala sa nekalým činnostiam, je jednou zo spoločenských funkcií športu
Ako relaxujete?
- Pri športe. Som členom golfového klubu Rajec, ale tam sa dostanem veľmi zriedka. Pot-rebujem viac dynamiky a tak bezmála 4-krát do týždňa hrám hokej. Keď som v bráne, na ľade, všetko zo mňa opadne. Pozitívne endorfíny pri športe mi robia veľmi dobre. Tam nerozmýšľam nad pacientmi, ani nad funkcionárs-kymi problémami. Kolektívny dynamický šport udržuje človeka vo fyzickej i psychickej kondícii. A tú človek dnes potrebuje každý deň. Relaxom je pre mňa i hudba, navštevujem pomerne často rockové koncerty, doma si užívam hudobnú miestnosť.
