Na kamión sa dá naložiť všetko, od veternej elektrárne až po malé súčiastky naň. Keby neboli, nemali by sme, napríklad, na Vianoce na stole čerstvé mandarínky. A niekto to všetko musí priviesť. Či je zima, či je leto. Aj o tom je práca Romana Kantoríka (31), ktorý šoféruje už 13 rokov.
ŽILINA. Budem šoférom, rozhodol sa Roman Kantorík už keď mal desať rokov. K práci ho inšpiroval otec, ktorý sa týmto povolaním živil. Dva mesiace po svojich osemnástych narodeninách dostal vodičský preukaz a zamestnal sa v bývalej ČSAD. „Tam som robil rok, potom som šiel na vojnu,“ vraví. Na vojne mal šťastie, tiež mal k autám, a vôbec k šoférovaniu, blízko. „Jazdil som tam s traktorom, „vetrieskou" a s Tatrou.“
Život netopiera
Po vojne sa vrátil do ČSAD. „Vozil som mlieko, syry, neskôr aj hydinu,“ hovorí. Keďže rozvážal tovar iba v noci, šesťkrát do týždňa, žil životom netopiera. Cez deň spánok, v noci práca. Len aby mali ľudia v obchode už od samého rána čerstvé potraviny. „Vozili sme rôzne smery, a prvá nakládka začínala o desiatej večer, posledná bola o pol tretej ráno. Rozvoz sme končili niekedy o 7 – 8.00 alebo až o 10.00 h. Veľa záviselo od počtu obchodov a tiež od ročného obdobia. V zime to bolo najhoršie, pretože po dedinách ideš ako prvý po čerstvo napadanom snehu, po tebe ide autobus a až po ňom ide cestár.“
Prvý kamión
„Deväť mesiacov na to som dostal príležitosť posadiť sa do riadneho kamiónu." Roman mal vtedy 21 rokov. „Vozil som západnú Európu, Španielsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Francúzsko a tak ďalej,“ menuje krajiny, v ktorých bol po čase ako doma. „Najďalej som bol asi v Portugalsku a vo Švédsku.“ Roman denne najazdil dlhé kilometre. Veď len do Portugalska zo Žiliny to bolo viac ako 3 700 kilometrov a cesta tam trvala v lepšom prípade štyri dni, v horšom až päť.
„Záviselo to od toho, či som jazdil cez deň, alebo v noci. A pred desiatimi rokmi ešte neboli všade diaľnice ako sú dnes a chodieval som po okresných cestách, kde sa nedalo ísť rýchlejšie ako 50, či 60 km/h.“
Romanov prvý riadny kamión na medzinárodnú prepravu bol Volvo.
„Mal 460 koní, s návesom meral 16,5 metra, farba bielo-zelená.“ Odvtedy vystriedal viacero značiek. Pocity z prvej jazdy boli vraj neskutočné. „Pravdaže, keď ideš prvýkrát, máš rešpekt. Auto je dlhé, ťažké. Tá jazda je trochu rozpačitá, kým si zvykneš. Stačí ale necelý týždeň a už to ide. Aj to cúvanie človek „chytí“. Keď to má človek v sebe a baví ho to.“ vysvetľuje.
Mikrospánok
Roman jazdí na kamiónoch desať rokov a čo-to má za sebou. Založil si zošit, do ktorého si eviduje kilometre, ktoré odjazdil, odkedy dostal vodičský preukaz. Údaj ukazuje, že najazdil viac ako 2,5 milióna km. „Posledné dva roky som si však doňho nič nezapísal. Už šesť rokov jazdím na jednom kamióne, vidím tie kilometre na tachometri. Ten ukazuje momentálne 920-tisíc.“
Na dlhých cestách Európou zažil už všeličo. „Raz som zaspal a skončil v medzi. Nič vážne sa nestalo, ostala len kopa blata na aute. Potom na poľadovici som nedobrzdil do kruhového objazdu a ťukol som do autobusu. Žiadne zranenia neboli, odniesol si to len nárazník s maskou,“ hovorí o svojich nepríjemných zážitkoch a vzápätí si spomína aj na ďalší: „A raz som sa práve išiel radiť do pravého pruhu, keď ma obiehalo osobné vozidlo. Bolo v tzv. mŕtvom uhle kabíny, nevidel som ho. Keď som ho zbadal už som ho tlačil pred sebou ako radlicu.“
Mesačne takmer 15 000 km
V súčasnosti vozí Roman Nemecko pre kysucký závod a vozí prevažne ložiská do áut a polotovary pre ich výrobu. Mesačne najazdí okolo 15-tisíc kilometrov. „Keď som chodieval na dlhšie trasy ako Španielsko, tak mi to mesačne vychádzalo aj okolo 16-tisíc km.“
Najdlhší čas, ktorý strávil odcestovaný v zahraničí bolo tri a pol mesiaca. „Vozil som všetko, od potravín, zeleniny, ovocia, cez železá až po topánky, krabice a mäso. Najhoršie sa vozí zavesené mäso a dosť náročné sú aj cisterny.“
„Kamaráti“ policajti
Každý, kto jazdí na kamióne, vie aký je to pocit, keď ho zastaví policajt a naparí mu pokutu. „Ja som s nimi nemal nikdy problém, za čo som mal dostať pokutu, som aj dostal a väčšinou to bolo za rýchlosť. A keď som potreboval pomôcť, pomohli. Väčšinou v cudzom meste, ktoré nepoznáš, nevieš sa v ňom vymotať, hľadáš výkladku a náhodou na nich natrafíš, tak vždy pomôžu,“ vraví Roman. Rovnako vraj nie sú prísni, keď omylom vojde do zákazu. „S kamiónom nie je ľahké sa otočiť, nezvrtneš sa na ktorejkoľvek ceste ako s autom. Musíš nájsť minimálne križovatku a keď ju nenájdeš, musíš hľadať miesto na otočenie ďalej. Nemôžeš hocikde len tak zastaviť, je to predsa len niekoľkonásobne väčšie auto.“
Pravdaže je iné, keď zákaz poruší vedome. „Sú šoféri, ktorí to robia, a policajti to vedia oceniť vysokou pokutou. Najvyššie asi dávajú vo Francúzsku. Ešte, keď mali franky, tak minimálna pokuta bola 600 frankov, kedy jeden frank bol viac ako 6 slovenských korún.“ Pokutovať vedia aj Nem-ci a dosť vysoké udeľujú aj v Nórsku a Švédsku.
Šofér bol niekto
Romana robota kamionistu baví. Ale vraj to už nie je to, čo bývalo. „Človeka vie odradiť plat, ktorý za tú prácu dostane, dlhý čas mimo domu, už to nie je, čo kedysi. Šofér býval niekto a teraz? Každému len zavadziaš na ceste. V dnešnej dobe, aj keď dostaneš defekt, alebo inú poruchu na aute, málokto zastaví a pomôže. Skôr ťa ešte ošpliecha kalužou.“
Problémy bývajú aj na parkoviskách. „Ideš sa niekde vyspať a keď ti nevyberú naftu, tak ti nastriekajú do kabíny nejaký uspávací prostriedok a okradnú ťa.“
Veľká zodpovednosť
Práca vodiča je o veľkej zodpovednosti a ešte väčšej trpezlivosti. Bez nich by sme nemali denne čerstvé potraviny na stole, nezadovážili si materiál potrebný napríklad na stavbu domu, bez nich by sme na sviatky nemali obľúbené ovocie. Sú to práve vodiči, ktorí musia ovládať nielen cestnú vyhlášku, ale aj predpisy
v európskych krajinách, vrátane AETR, ktorá upravuje dobu jazdy a odpočinku. Autá sú naviac kontrolované tachografovým krúžkom alebo kartou.
„Človek má zodpovednosť za tovar, ktorý vezie. Na cestách musí byť veľmi trpezlivý, najmä kvôli niektorým bezohľadným vodičom. Mnohí nechápu, že keď obieham druhý kamión, ktorý ide len o 5 km/h pomalšie, tak to chvíľu trvá. Kamión ide maximálne 90, nie je osobné auto, ktoré pridá z 90 na 130 za chvíľu. A keď im takto „zavadziaš“ zvyknú sa zaradiť pred teba a prudko zbrzdiť. Neuvedomujú si, že kamión má dlhšiu brzdnú dráhu a máš čo robiť, aby si udržal 40-tonový kolos bezpečne za ním.
Ocenenia
Pravidelne, každé dva roky, sa koná aj súťaž pre vodičov nákladných vozidiel. Volá sa YETD (mladý európsky vodič), organizuje ju spoločnosť Scania a je zameraná na bezpečnosť a hospodárnosť. Súťaž sa organizuje v dvojročných intervaloch od roku 2002 a Roman na nej získal 2-krát striebro (2005, 2007), raz bol 4. (2010).
