„Zo začiatku to bolo pre mňa zvláštne, donedávna to ešte bolo moje domáce prostredie, hrával som tam veľa rokov. Bývalých spoluhráčov som ale nešetril a som rád, že sme vyhrali,“ povedal Pečovský po návrate pod Dubeň.
Prostredie býva často neprajné voči hráčom, ktorí odídu do iného klubu, Viktor však nejaké urážlivé pokriky na Štiavničkách nepočul. „Trochu som sa toho obával, ale nič také som nepočul, iba podpichovačky od bývalých spoluhráčov,“ opísal.
Žilina do polčasu prehrávala, potom však troma rýchlymi gólmi položila Duklu na lopatky. Čo sa dialo v kabíne cez prestávku? „Len sme si povedali, že to musí byť iné, lebo prvý polčas bol z našej strany bez pohybu, bolo tam málo aktivity. Pomohol nám rýchly prvý gól, potom sme pridali ešte jeden a získali sme prevahu,“ odpovedal Pečovský.
MŠK po vypadnutí stopéra Oforiho pre dištanc skúšal hrať v predchádzajúcom kole v inom rozostavení 3 – 1 – 4 – 2, proti Banskej Bystrici sa vrátil k osvedčenému 4 – 1 – 4 – 1. „Ani s Trnavou to nebolo až také zlé, doplatili sme na nepremieňanie šancí. Trnava dala gól zo štandartky, bol to smolný zápas. Ale ak chceme hrať o prvé miesto, tak musíme takéto zápasy zvládať lepšie. A nie je to len o rozostavení, ale o výkone všetkých hráčov,“ zakončil Viktor Pečovský.
