V septembri odchádza do Španielska na ME, o mesiac neskôr do Talianska na MS. „Je to náročné, dva vrcholy za sebou. Podstatnejšie sú pre mňa jednoznačne majstrovstvá sveta, medaila z ME bude bonus,“ povedal Tabak.
Na minuloročných MS získal dve zlaté medaily, potom si dal oddych. „Mal som hluché obdobie, ťažko sa mi trénovalo, nemal som motiváciu. Uvedomil som si však, že bez športu som niekto iný a o dosť horší. Musím sa posúvať ďalej, zistil som, že bez športu nemôžem byť, musím stále hľadať nové méty. Je to asi môj údel,“ rozmýšľal mladý Žilinčan nahlas.
„Automaticky klesá ego, psychika, človek nevie, do čoho by „rýpol“. Mal som viac času, ale nevedel som si ho zadeliť. Nebol som to ja. Je to paradox, keď niekto maká dva tri krát denne, tak má viac energie ako niekto, kto necvičí vôbec a sedí doma,“ pokračoval.
Pred vrcholmi sezóny tak trénuje trojfázovo, aby schudol. „Potrebujem sa dostať do nižšej váhovej kategórie do 84 kg, skúsiť si zápasiť s nižšími chalanmi, ani ja nie som vysoký. V tom mávam nevýhodu oproti vyšším borcom. Tréningy sú dosť náročné, hlavne teraz v tomto teple, behať 8 km, v posilňovni, búchať do vreca,“ opisoval každodennú drinu.
Dokopy ho po zraneniach dáva pomocou akupunktúry jeho kamarát Miro Králik. "Zranenia ma prenasledujú odmalička, teraz ma trápi vykĺbené rameno, ktoré mi opätovne vyskakuje, už asi osem krát bolo vonku, to ma vždy na dva tri týždne vyradí. Vyrieši to len operácia. Nájsť si však pol roka voľno je ťažké,“ povedal Tabak.
Napadlo nám, či nechce vyskúšať nejaký menej „bolestivý“ šport. „Už som si odbil nejakých 13 rokov, bolo by mi ľúto presedlať na iný šport. Robím veľa doplnkových športov, zabehám si, futbal, tenis, ale na profi úrovni by som už nechcel skúšať nič iné okrem karate. Skôr by som možno vyskúšal kickbox alebo nejakú inú formu bojového umenia. Určite nie nejaký kolektívny šport, na to nemám povahu,“ odpovedal na našu otázku.
Tabak si vyskúšal aj filmové úlohy. „Točil som tri krátke filmy, pre internetový portál o bojových umeniach, je to pre mňa nová skúsenosť. Je to oveľa väčšia drina, ako som si predstavoval. Na plátne to vyzerá jednoducho, ale veľakrát sa stane, že borci sa zrania, naposledy ma kulturistický majster Slovenska zdvihol nad hlavou a hodil o zem. Točilo sa to veľakrát, deväť hodín vkuse, bol som z toho neskutočne obitý. Za celý čas som urobil asi päťsto kopov. Z natáčania som dostal horúčku, týždeň som sa potom regeneroval,“ opisoval.
