VEĽKÉ ROVNÉ. V dnešnej dobe nie je nič nové ovládať jeden či dva cudzie jazyky. Najčastejšie to však býva angličtina, nemčina alebo francúzština. Málokto sa však odhodlá študovať celkom iný jazyk, ako to spravila Mária Lacináková z Veľkého Rovného. Ona si totiž vybrala arabčinu.
Ruština vs. arabčina
„Ide skôr o náhodu,“ spomína si Mária, ako sa rozhodla začať so štúdiom práve tohto jazyka. „Vždy som chcela študovať jazyky a v roku, keď som maturovala, otvárali na odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo kombináciu jazykov angličtina a arabčina. V skutočnosti som chcela ísť študovať ruštinu, no bála som sa, že by som nespravila prijímacie skúšky, lebo som nemala žiadne základy z tohto jazyka, a tie vyžadovali.“
A tak pritiahla jej pozornosť arabčina. Skúška na tento odbor sa totiž robila v slovenčine a pozostávala zo všeobecného prehľadu o arabskej literatúre, kultúre, spoločenskom i politickom živote.
Dôležité je pochopiť systém
Štúdium arabského jazyka vraj nie je med lízať. „Jazyk je zložitý, najmä v začiatkoch, a hlavne čítanie. Je náročné rozlúštiť písmenká, lebo Arabi nezapisujú krátke samohlásky a čítanie textu zaberie viac času, pretože človek si musí prečítať celú vetu, aj viac, aby pochopil, o čo v texte ide,“ vysvetľuje Mária.
Navyše text sa číta sprava doľava. „Bolo si na to treba zvyknúť, ale teraz mi to už problémy nerobí.“
Učenie takéhoto náročného jazyka zaberie aj oveľa viac času. „Jednu stránku som prekladala aj celý večer. Záviselo od témy a od toho, aký dlhý bol text,“ vraví a pokračuje: „Majú ťažkú gramatiku, ale možno je ťažká práve v tom, že je veľmi odlišná od európskych jazykov, je to predsa len semitský jazyk a je iný. Ale musím povedať, že v ňom majú systém. A keď sa naučíte systém a rozoznáte výnimky, tak to už nie je také ťažké.“
Arabčina má vo svojom systéme len niekoľko málo výnimiek. V porovnaní s angličtinou sa zdala Márii práve v tomto jednoduchšia.
Na stáži v Káhire
Počas štúdia na vysokej škole sa na tri mesiace dostala Mária aj na stáž do Egypta. „Boli sme v Káhire. A na vlastné oči sme mali možnosť vidieť ich život, taký odlišný od toho nášho.“
V Egypte chodila Mária na hodiny arabčiny, navštevovala univerzity a zdokonaľovala si tak arabčinu.
„Moderná spisovná arabčina, ktorú sa učíme, nie je celkom materinský jazyk, je to jazyk Koránu a používa sa v oficiálnom styku, literatúre, v médiách, no na ulici ľudia skôr používajú nárečie. Pravdaže, my sme sa na škole učili aj nárečia, avšak tie človek dokáže ovládať len keď príde do tej-ktorej krajiny a používa ich.“
Preto sa im stalo aj v Egypte, že im domáci niekedy nerozumeli. „V podstate, nám sa na ulici skôr prihovorili v angličtine, lebo nepredpokladali, že by sme vedeli po arabsky, avšak keď sme im odpovedali v arabčine, často ostali prekvapení.“
Máriin spolužiak dokonca čosi v spisovnej arabčine povedal taxikárovi a ten mu na to povedal, že on anglicky nerozumie.
Arabská strava
V Káhire Mária vyskúšala aj miestnu stravu. „Veľmi mi nechutila, musím sa priznať. Radšej sme si varili sami,“ vraví. No predsa len bolo jedlo, ktoré jej zachutilo. „Volá sa košarí a tvorí ho zmes uvarenej ryže, šošovice a cestovín, ktorá sa preleje omáčkou z rajčín, cesnaku, cibule a korenín podľa chuti. Niekedy sa do omáčky pridáva i mäso.“
Aj ryža vraj chutila inak ako naša. „Ide o ryžu druhu basmati,“ prezrádza Mária.
No a pokiaľ išlo o nápoje, v Egypte a vôbec v islamských štátoch voľne alkohol len tak nekúpite. „V kaviarňach nepodávajú alkohol vôbec, skôr tam cítiť vôňu dymu vodných fajok.“
Arabi sú priateľskí
Z pobytu v Káhire si Mária odniesla plno pozitívnych dojmov. „Arabi sú veľmi priateľskí, prihovoria sa vám, spýtajú sa, ako sa máte,“ spomína Mária.
K otázke o spoločenskom postavení žien nám Mária ochotne odpovedá: „V Káhire som nebadala, že by boli ženy utláčané - na čo sa možno vzťahuje i vtip: ,Aký je rozdiel medzi Horným a Dolným Egyptom? V Hornom Egypte muži bijú ženy a v Dolnom ženy mužov.“ Samozrejme, prípady útlaku žien určite sú, ale ja zo svojej skúsenosti nemôžem zhodnotiť, kde sa ich na celom svete vyskytuje najviac a prečo. Často to závisí od miesta a rodinných zvyklostí.“
Učenie je hra
Jazyk sa Mária v škole učila od základov. „Najskôr sme preberali písmenká abecedy a postupne sme sa učili spájať prvé slovíčka ako prváčikovia,“ vraví Mária.
Keď nazrela do svojho zošita, zistila, že prvé slovo, ktoré si zapísala, bolo ,,ab“ - otec. „Na slove ,,otec“ je zaujímavé, že je to - akoby symbolicky - spojenie prvých dvoch písmen arabskej abecedy. Do pamäti sa mi však vrylo ako prvé slovíčko „báb“ – dvere.“
Arabské slovíčka dostávala Mária do hlavy rôznym spôsobom. „Pomáhali mi aj slovné hračky. Veľmi ľahko som si napríklad zapamätala, ako sa povie ,,meditovať": ,,ta´ammala“, alebo ,,chorý/choroba" - ,,maríd/marad“ - podobne ako naše ,,maród". Podobných prípadov je mnoho. Niekedy som sa dokonca čudovala veľkej podobnosti so slovenčinou: ,,pozrieť (nazrieť)“ - ,,nazara“,“ uvádza pár príkladov pre našu predstavivosť.
Čím zložitejšie, tým lepšie
Zaujímavé je, že Márii sa ľahšie učili slovíčka, ktoré boli zložité. „Slová, ktoré sa dali ťažko zapamätať, ma lákali najviac a zapamätala som si ich skôr, ako tie, čo boli jednoduché. Pri nich sa mi totiž často plietlo poradie spoluhlások, stačilo vymeniť dve spoluhlásky a slovo malo úplne iný význam,“ priznáva sa. A to môže v praxi vraj vyvolať nepríjemnú situáciu alebo takzvané faux pas.
„Napríklad sú dve slová, ktoré v množnom čísle znejú rovnako, ale majú iný význam. A´dá´u – čo znamená nepriatelia, a a´dá´u, čo zas znamená členovia.“ Že sú tie slová úplne rovnaké? Omyl! Ich výslovnosť je celkom iná. Jedno sa vyslovuje s predným d, kedy ide jazyk poza zuby a druhé sa vyslovuje s d položeným vzadu.
Arabský text. FOTO: FLICKR.COM
Pri učení sa správnej výslovnosti im vraj v škole dávali poriadne zabrať. „Náš profesor sa raz vyjadril na margo jedného písmena, že Európan ho vysloví správne, len keď ho dvaja ľudia držia a tretí škrtí.“
No a k faux pas by mohlo dôjsť napríklad aj keby ste povedali: ,,Sauhibbuka hatta-l-jawmi-l-áchari!“ namiesto ,,Sauhibbuka hatta-l-jawmi-l-áchiri!“. Druhá veta doslovne znamená: ,,Budem ťa ľúbiť až do posledného dňa!“, ale prvá: ,,Budem ťa ľúbiť až do druhého dňa!“.
Preklady
Mária tvrdí, že arabčina ju začala baviť ešte viac, keď nastúpila do tretieho ročníka. Práca na bakalárke ju v tom utvrdila.
„Pracovala som na preklade úryvku z románu Abdarrahmána Munífa a jeho diele Príbeh mesta, detstvo v Ammáne. Túto tému som si vybrala preto, že som chcela niečo praktické, niečo, kde by som svoje vedomosti naplno využila.“
Ku knihám v arabskom jazyku však nie je ľahké sa dostať. „U nás v kníhkupectvách takú knihu nekúpite, skôr ich zohnať v zahraničí. No na katedre sme mali kníh veľa a nebol problém si ich požičať.“
Obľúbené slová
Jedno z Máriiných najobľúbenejších slovíčok je vďaka svojej výslovnosti „ihdawdaba“, čo v preklade znamená „byť hrbatý“. „Zo zaujímavých slov by som spomenula ešte jedno slovné spojenie - azda prvé obrazné vyjadrenie, ktoré som sa naučila: ,,bukrá fil-mišmiš“, čo znamená: ,,až naprší a uschne", no doslovný preklad je: ,,zajtra budú marhule“.
