BRATISLAVA. V deň štátneho sviatku výročia SNP sa v obci uskutočnia hneď tri akcie. Na jednej z nich chcú Ďurčanského bustu zahaliť do toaletného papiera.
"Tohtoročné 67. výročie Slovenského národného povstania si pripomenieme tam, kde na túto najvýznamnejšiu udalosť našich moderných dejín zabudli: na Námestí SNP v Rajci," informuje na sociálnej sieti Facebook občiansky aktivista Eduard Chmelár. Paradoxné podľa jeho slov je, že práve na tomto námestí je aj napriek rozhorčeniu širokej verejnosti osadená socha "iniciátora arizácie a protižidovských zákonov, najvplyvnejšieho ministra totalitnej vlády Tisovho režimu v rokoch 1939 – 1940 Ferdinanda Ďurčanského". Ten podľa Chmelára z vlastnej iniciatívy predniesol 1. septembra 1944 v bratislavskom rozhlase nenávistný prejav proti povstalcom, v ktorom privítal nacistickú okupáciu. Chmelár preto vyzýva, aby si 29. augusta prišlo čo najviac ľudí uctiť obete nacistickej agresie k tamojšiemu pomníku. "Prineste si, prosím, ružu pre pamätník Povstania a toaletný papier pre bustu vojnového zločinca," dodáva občiansky aktivista a vysokoškolský pedagóg. Svoju účasť na sociálnej sieti zatiaľ potvrdilo okolo sto ľudí.
Ďalšie spomienkové podujatie v Rajci organizuje Hnutie HUMAN a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Tajomník zväzu antifašistov Roman Hradecký však upozorňuje, že oni sa chcú akejkoľvek kontroverzii vyhnúť. "Chceme hovoriť o SNP na Námestí SNP. Ďurčanský bol proti Povstaniu," hovorí Hradecký s tým, že súhlasí s názormi Eduarda Chmelára, otázny však podľa jeho slov ostáva spôsob, akým chce svoj protest vyjadriť. Ako tajomník dodal, že do Rajca na oslavy by mali prísť aj zástupcovia americkej a ruskej ambasády. Podľa Hradeckého by v meste do tretice mala protestovať aj Komunistická strana Slovenska.
Mesto Rajec organizuje oslavy SNP 26. augusta. Ako agentúre SITA potvrdili zo sekretariátu primátora Jána Rybárika, na podujatí bude prítomný aj prvý muž obce. Práve Rybárik už dávnejšie vyhlásil, že Ďurčanský môže mať v Rajci bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Na oslavách, ktoré budú 29. augusta, by už primátor mal chýbať.
K buste Ferdinanda Ďurčanského už vyjadril odmietavý postoj aj kabinet Ivety Radičovej. Premiérka ešte v júli vyhlásila, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv.
Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nebol nikdy zrušený.
