ŽILINA. Minulý utorok navštívili Detské oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline dve bábkoherečky Kika a Lucka z Občianskeho združenia Bábky v nemocnici. Svojimi divadielkami vyčarili úsmev na tvári všetkým deťom na jednotlivých oddeleniach.
Bábky v nemocnici
Projekt OZ Bábky v nemocnici odštartoval minulý rok v auguste. „Pôvodná myšlienka však vznikla v Nemecku, odtiaľ to prešlo do Čiech a cez priateľské vzťahy hercov a bábkohercov vznikla aj na Slovensku,“ vysvetlila nám Lucia Kralovičová, bábkoherečka zo Slovenska. Projekt na Slovensku odštartoval vďaka podpore Kofoly.
Dnes už navštevujú bábkoherci nemocnice po celom Slovensku. „Snažíme sa do každej z nemocníc prísť aspoň raz za mesiac.“
Hudba láme ľady
Na detské oddelenia chodievajú vždy dvaja bábkoherci, pričom si dávajú záležať, aby jeden z nich ovládal aspoň jeden hudobný nástroj. „Hudba je dôležitá. Roztápa ľady. Každý pozná nejakú pesničku. Hudba navyše prináša život do nemocničného prostredia,“ povedala Lucia. A keď sú dvaja, aj rozprávka sa hrá lepšie. „Môžeme spolu komunikovať.“
Veselá dvojka
Do žilinskej nemocnice sa minulý týždeň vybrala dvojica Kristína Letková a Lucia Kralovičová. Spolu však vraj nechodievajú stále. „Striedame sa. Tým sa to trochu oživí a zároveň jeden od druhého čosi nové pochytíme,“ prezradila nám Lucia.
Dĺžka predstavení bola na každom oddelení iná. Býva to tak vzhľadom k počtu pacientov, i v závislosti od toho, či herečky hrajú divadlo na oddelení v spoločenskej miestnosti, alebo chodia pacientov navštevovať na izby. Podľa Luciiných slov vraj vždy zahrajú minimálne jedno, dve predstavenia. „No sú dni, keď ich zahráme aj desať.“
Spontánnosť
Divadlo býva spontánne. „Línia je jasná, ale vstupujú do deja aj deti,“ vyslovila Lucia. Deťom v Žiline zahrali divadlo Africká nemocnica. Priniesli so sebou niekoľko hračiek – zvierat. Boli to malé, takzvané palcové maňušky, z ktorých si deti povyberali zvieratká, ktoré ich najviac zaujali a potom spoločne vymýšľali choroby, ktorými trpeli a bábkoherečky – jedna lekár, druhá sestrička na to spontánne reagovali.
Nie vždy je však táto práca jednoduchá. „Minule sa mi stalo na onkológii v Bratislave, že jeden chlapček si pri hraní vymyslel chorobu – rakovinu pre svoje zvieratko. Bola to už iná úroveň hrania sa. Pri tejto hre vlastne vznikajú jednak vtipné, jednak komplikované a náročné situácie. Stáva sa nám často, najmä keď chodíme individuálne po izbách, že sa s pacientom iba rozprávame,“ prezradila Kristína Letková a dodala, že sa rozprávajú najmä so staršími deťmi.
Bábky zaujmú
„Pravdaže máme rôzne bábky, táto africká nemocnica sú prstové bábky, no kolegyňa napríklad pracuje aj s marionetovým divadlom, alebo máme veľké maňušky na ruku, alebo veľké mimické bábky. Je to rôzne,“ vysvetľuje Lucia Kralovičová.
Rovnako je to i s rozprávkami. „Snažíme sa, aby sa obmieňali, aj keď pravdaže deti sa v nemocnici menia. Napriek tomu sa snažíme, aby to bolo pestré.“
„Často aj zvažujeme, čo je vhodné zahrať. Niekedy dáme na výber deťom“ dodala Kika a pokračovala, „každý bábkar z dvojice má svoje divadielko, ktoré nosí v kufri. Teraz som s Luckou, ktorá má Africkú nemocnicu a Sliepočku s kohútikom, no chodievam aj s Jankou, ktorá má zasa Psíčka a mačičku a Dvoch žabiakov. Tých ja milujem, hrajú fantasticky krásne a sú veľkí a deti ich majú rady.“
Maňuška ako darček
Deťom sa predstavenie páčilo, zapájali sa do hry a usmievali sa. každú pieseň odmenili potleskom, a rovnako tak i divadlo. Každé zo zúčastnených detí zároveň získalo darček - tou bola ponožková maňuška od Kofoly, známa aj vďaka reklamným spotom v televízii.
Dáva im to pocit zmysluplnosti
A čo tieto návštevy znamenajú pre bábkoherečky? „Dáva nám to pocit zmysluplnosti. Keď človek vidí, že ich to poteší a spestrí im pobyt v trošku sterilnom, nudnom a bolestivom prostredí. Deti majú v nemocnici množstvo času, často medzi liečbou nemajú čo robiť a my sme rady, keď im spravíme radosť, a na chvíľu zabudnú na chorobu“ povedala Lucia a dodala, „istým spôsobom sem prinášame normálny život, a to, podľa mňa, pôsobí na liečenie, na to aby sa deťom uľavilo, aby na chvíľu zabudli.“
Spoločne sa všetci bábkoherci aj stretávajú a navzájom si vymieňajú skúsenosti. „Stretávame sa raz za čas na Kramároch a hovoríme si veci, ktoré sa nás dotkli, čo by mohlo pomôcť niekomu druhému. Toto zdieľanie nám veľmi pomáha,“ uzavrela Kika Letková.
