ŽILINA. Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár a predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) Anton Szalay podrobili počas tlačovej konferencie po štvrtkovom pracovnom rokovaní o súčasnom stave slovenského zdravotníctva v sídle ŽSK ostrej kritike prebiehajúcu transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.
"Dlhodobo poukazujeme na nelichotivé postavenie zdravotníkov, ale aj nefunkčný systém úhrady výkonov zdravotnými poisťovňami. Slovenské zdravotníctvo nie sú len fakultné nemocnice, ale aj nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré sú určitým spôsobom diskriminované," uviedol Szalay.
Zároveň upriamil pozornosť na podľa neho existujúci uzavretý kruh, v ktorom súkromné spoločnosti vlastnia poisťovne, lekárne, distribútorov, nemocnice. "Takýmto spôsobom si uzatvárajú výhodné obchody a tvoria zisky z verejných financií a uzákonených odvodov občanov," kritizoval Szalay.
Pri neexistujúcom systéme financovania zdravotníckych výkonov by podľa neho mala byť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti odložená alebo úplne zrušená. "Pri takejto nízkej úrovni financovania dôjde len k zadlžovaniu akciových spoločností. Ozvú sa veritelia, celé zdravotníctvo sa dostane v úvodzovkách do správnych súkromných rúk a pre občana to bude znamenať stále vyššie poplatky,? povedal Szalay.
"Aby sme neporušili platnú legislatívu, museli sme pristúpiť k transformácii, ktorú sme v súčasnej situácii, kedy je v zdravotníctve veľký nedostatok peňazí a diskriminačných prvkov voči našim nemocniciam, nechceli realizovať. Navrhovali sme jej oddialenie o dva roky, kedy bude v platnosti nový systém financovania zdravotníctva," skonštatoval Blanár.
Zdôraznil, že v záujme ochrany nemocníc vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vytvorili model jednej akciovej spoločnosti s tým, že majetok zostal vo vlastníctve ŽSK. "V tejto situácii sa to ukazuje ako jediné správne riešenie, ale budeme robiť všetko preto, aby transformácia bola zrušená a pristúpilo sa k nej až vtedy, keď bude jasné financovanie," pokračoval Blanár.
"Nemocnice teraz fakticky neriadia ich riaditelia ani samosprávne kraje, ale zdravotné poisťovne. Paradoxne, v situácii, keď je v zdravotníctve menej peňazí, môžu súkromné zdravotné poisťovne tvoriť zisk, čo je absolútne neprijateľné. Som rád, že sme si s odborármi porozumeli, lebo tým, že chceme uchrániť naše nemocnice pred zrušením, do čoho nás tlačí štát, ochraňujeme aj zamestnancov," vysvetlil Blanár.
Aktuálny dlh štyroch nemocníc ŽSK poskytujúcich zdravotnú starostlivosť pre 330.000 obyvateľov predstavuje podľa neho sumu 9 miliónov eur. Pre porovnanie, žilinská fakultná nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre 150.000 obyvateľov a má dlh približne 10 miliónov. Rýchlosť zadlžovania štátnych nemocníc je dvoj- až trojnásobne vyššia, preto nevidíme žiadny dôvod, aby boli tie naše vylúčené z vládou pripravovaného systému oddlženia. Stavia to našich občanov do neakceptovateľnej druhotriednej pozície, dodal predseda ŽSK.
