isťovali sme, ako sa má.
ŽILINA. Korene Andrey Šprochovej siahajú na Kysuce, odkiaľ pochádzajú jej rodičia. Andrea je však telom i dušou Žilinčanka z centra mesta. Narodila sa tu, v uliciach mesta vyrastala i dospela. So Žilinou sa spájajú aj jej začiatky za mikrofónom a kamerou.
Pekné detstvo
„Pamätám si ako som sa v uliciach Žiliny bicyklovala, kočíkovala mladšiu sestru okolo domu, chodila na dvor aj s deťmi z okolitých domov. Jedno leto sme mali tenisové, celé dni sme hrali zápasy. Každý si vybral slávneho tenistu, ja som bola Steffi Graffová. Odvtedy mi doma prischla prezývka Steffi,“ spomína na detstvo známa redaktorka.
Aj keď žila v centre mesta, v raji diskoték a zábav, v tínedžerskom veku ich vraj absolvovala minimum. „Nejako ma to do klubov neťahalo. A mám pocit, že som o nič neprišla,“ hovorí. Uprednostňovala radšej prechádzky po centre mesta. Okrem toho veľkú časť svojej pozornosti venovala aj škole.
„Myslím, že môžem povedať, že som vždy bola dobrá žiačka. Písala som si úlohy, nosila pomôcky, učila sa na písomky. V tých časoch sme sa navzájom ťahali so spolužiačkami, každá chcela byť najlepšia. Dnes by ma asi nazvali „bifľoška,“ smeje sa Andrea.
Začiatky v médiách
Nikdy nemala svoje vysnívané povolanie. Raz chcela byť lekárkou, inokedy učiteľkou. Istú dobu túžila byť aj knihovníčka. Od malička však mala podrezaný jazýček. Recitovala kedykoľvek a kdekoľvek. Reprezentovala svoju školu na Hviezdoslavovom Kubíne, vo vyšších ročníkoch si dokonca vymyslela zdravotnícke okienko cez školský rozhlas. „Teraz keď sa obzriem späť, si uvedomujem, že všetko, čo som robila, smerovalo k môjmu povolaniu,“ rozpráva.
Po škole začala Andrea pracovať v oblasti administratívy. Od začiatku sedela na dvoch stoličkách, v dvoch zamestnaniach. Cez deň trávila deň v kancelárii, popoludní odchádzala do rádia za mikrofón.
„Začínala som v rádiu Frontinus v roku 1998. Ako čerstvá 18-tka som jedného dňa zatelefonovala do rádia, že chcem pracovať ako moderátorka. Vtedajší programový riaditeľ Jozef Stražovec mi povedal: Ok, tak príďte na nočné vysielanie, pripravte si reláciu medzi druhou a treťou v noci. Ja si to potom vypočujem a dám Vám vedieť. Tak som si pripravila reláciu o cestovaní – o Grécku. A na druhý deň mi zavolal, že ma berie,“ spomína na moderátorské začiatky.
Vo Frontinuse moderovala štyri roky. Zo Žiliny odišla v roku 2002, keď dostala príležitosť pracovať v lokálnom rádiu Dúha v Dubnici nad Váhom. Tu prežila krásnych päť rokov svojho života. Do televízie ju pritiahol jej kamarát a budúci manžel Štefan Šprocha. „Dlho ma prehováral, vždy som mu hovorila, že nie som typ na kameru. Nakoniec ma presvedčil a odrazu som to chcela robiť. V TV Patriot som sa naučila ako pracovať s kamerou, zbavovať sa trémy a podobne,“ prezrádza.
Odchod do Bratislavy
Do Markízy sa dostala cez konkurz. Manžel ju presvedčil, aby do televízie poslala svoj životopis a skúsila šťastie. A urobila veľmi dobre. Z okolo dvetisícšesťsto uchádzačov prijali len desať ľudí a Andrea bola medzi nimi. Svoju prvú reportáž odvysielala už deväť dní po nástupe.
„Mojím prvým respondentom bola Eva Černá – banková ombudsmanka. Reportáž bola o pomoci ľuďom, ktorí majú problémy s bankami. Evka bola veľmi milá a dala mi veľa užitočných rád a povzbudzovala ma,“ spomína Andrea.
Práca redaktora denného spravodajstva
V Markíze pracuje už tri roky. Denná práca redaktora Televíznych novín je hektická, ale podľa Andrey je to vzrušujúce povolanie. Prvé dva roky pracovala ako univerzálny redaktor, robila reportáže z rôznych oblastí. Neskôr dostala za úlohu spracovávať témy z rezortu školstva.
„Musím povedať, že v tom som sa našla. Fascinuje ma život v školách, vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. Možno aj preto, že som z učiteľskej rodiny,“ zdôveruje sa.
Práca redaktora je o čase a termínoch, ktoré treba dodržať. Zďaleka sa nekončí nakrútením záberov a rozhovorov v teréne. „Keď sa vraciam do redakcie s nakrúteným materiálom, neznamená, že je koniec – ešte sa len začína ďalšia fáza – treba napísať scenár reportáže a postrihať ju. To všetko je v mojich rukách,“ prezrádza.
Láska z rádia
Andrea je už štyri roky šťastne vydatá. Za manžela si zobrala svojho kolegu Štefana Šprochu, s ktorým sa spoznala ešte v rádiu Frontinus. Nahrávali spolu reklamy. Andrea rada pri ňom sedávala a ako prezrádza, opantal ju svojim hlasom. Chodiť spolu začali až o šesť rokov neskôr.
„Všetko si žiada svoj čas a aj u nás to muselo dozrieť. Ale Števko je to najlepšie, čo ma v živote stretlo,“ zdôveruje sa Andrea.
Spoločnú prácu majú aj dnes. Obaja pracujú v televízii Markíza. Andrea ako redaktorka spravodajstva, Štefan je dramaturg Telerána. Ponorková choroba vraj nehrozí. Veľmi dobre si rozumejú a vo svojej práci sa navzájom posúvajú vpred.
„Musím povedať, že sú dni, keď sa v práci vôbec nevidíme. Každý si robíme svoje. Ale pocit, že je niekde nablízku je úžasný. Určite by som to za nič nevymenila.“
Život za kamerou
Andrea popri svojej pracovnej vyťaženosti nemá veľa času na súkromie. Ak si ho však nájde, vo voľnom čase robí to, čo nestíha v pracovných dňoch. Upratuje, perie, nakupuje. Je vďačná za akúkoľvek voľnú chvíľku doma na gauči. Ak majú s manželom obaja voľno, vyrazia si na výlet.
„Dobiehame, čo sme za ten čas v Bratislave nestihli. Nedávno sme konečne boli na Bratislavskom hrade ako turisti, a navštívili sme aj hrad Devín,“ hovorí.
Pracovné povinnosti v lete manželov donútili dovolenkovať už v júni. Splnili si sen a prežili týždeň v Londýne. Ak by sa ešte dalo, uprednostnila by viac more ako hory „ Oveľa radšej ležím na pláži, pod slnečníkom a čítam. To som si užila vlani v Egypte, chceli sme sa tam tento rok vrátiť, ale odradili nás nepokoje v krajine. Možno o rok.“
Počuť ju i z navigácie
Hlas Andrey vám nemusí byť známy len z televízie. Pred časom nahovorila i navigáciu. „Je to krásna kapitola môjho života. Rada sa k tomu vraciam. Povely som nahrávala s manželom, trvalo to asi pol dňa,“ prezrádza. Keď sa kolegovia z televízie dozvedeli, že jej hlas ich naviguje tou správnou či nesprávnou cestou, začali si ju doberať. Vraj to trvalo dlho, kým to utíchlo.
„Bežne sa mi stávalo, že mi ľudia napísali, že som bola s nimi v Chorvátsku, alebo že mi škaredo nadali po ceste, lebo kvôli mne zablúdili. Bola to výnimočná skúsenosť, som s mnohými ľuďmi na cestách. Aj nedávno som zažila príjemnú situáciu pri rozhovore s istým pánom profesorom. Priznal sa mi, že má navigáciu v aute s mojím hlasom a že sa so mnou na cestách rozpráva. Hneď sa prelomili ľady,“ priznáva.
Andrea má stále niekoľko nesplnených snov. Chcela by sa naučiť jazdiť na koni, vyskúšať si prácu v zahraničí alebo sa stať letuškou. „Možno v ďalšom živote...,“ ukončuje rozhovor sympatická tvár z televízie.
Andrea Šprochová
Obľúbená farba: zelená
Životné krédo: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Recept na úspech: Nepodľahnúť klamu úspechu a makať, makať, makať. Poctivo a zároveň nekompromisne.
Peniaze míňa: Jej slabosťou sú topánky. Má ich toľko, že ich nestíha nosiť ani obmieňať.
Najbláznivejší zážitok: zlyžovanie svahu Malinô Brdo, pracovný začiatok v Bratislave bez manžela.
Nevedela by odpustiť: Ak vás niekto zradí či potopí, keď to nečakáte.
Štýl obliekania: elegantná i extravagantná móda – šaty, sukne, topánky na podpätku
