ŽILINA. Leto už nezadržateľne mieri ku svojmu koncu. Nenaznačuje to len daždivé a chladné počasie, ale i bociany, ktoré sa pomaly chystajú na odlet do Afriky. Odlietajú zväčša na konci augusta. Ako nám však potvrdil zoológ Správy NP Malá Fatra Martin Hatala, môžu odletieť aj neskôr. Všetko vraj závisí od klimatických podmienok. „Skôr ľudia majú zafixované, že bociany odlietajú, keď končí leto,“ hovorí.
Na pôvodné hniezdo
Bociany sa v apríli zväčša vracajú do hniezd, z ktorých na konci minulého leta odleteli. Budujú si ich na komínoch, elektrických stĺpoch, i v korunách starých topoľov. Na ich zhotovenie používajú rôzny materiál. Od suchých konárikov, papekov, hliny až po staré handričky.
„V Rajci sme zhadzovali hniezdo, ktoré tu bolo niekoľko rokov a vážilo až 200 kilogramov,“ prekvapuje Hatala. Samica o pár týždňov po prílete a oplodnení nanesie 3 až 5 vajec, na ktorých spolu so samcom striedavo sedí. V priebehu mája sa už liahnu mláďatá.
Cesta do Afriky
Potrava bocianov je rozmanitá. Keďže obľubujú najmä žaby, ryby, hmyz i hlodavce, hniezdia najmä v blízkosti malých vodných tokov alebo podmáčaných lúk. Odtiaľto potom rodičia donášajú svojim mláďatám potravu. Malé bociančatá opúšťajú hniezdo po ôsmich týždňoch.
Do Afriky odlietajú zväčša koncom augusta. Vydávajú sa dvoma smermi. Prvý smer je cez Gibraltársky prieliv. Bociany zo Slovenska, Maďarska a Poľska letia východnou ťahovou cestou popri Červenom mori do Egypta. Tie zdatnejšie smerujú až do Juhoafrickej republiky.
„Pre bociany je tento dlhý let veľmi vyčerpávajúci, niektoré po ceste aj zahynú,“ hovorí zoológ.
Zimujú aj na Slovensku
Niekedy sa stane, že prezimujú aj na Slovensku. Takýto prípad riešili ochranári minulý rok. „Volali nám ľudia, že smerom na Martin je pri ceste zranený bocian. Keď sme ho chceli odchytiť, zakaždým nám uletel. Nakoniec prezimoval na smetisku v Považskom Chlmci. Keďže nebola príliš tuhá zima, prežil tu,“ spomína.
Pre tieto vtáky však nie je nebezpečné len studené počasie a sneh, ale aj chemické látky, ktoré ľudia používajú v poľnohospodárstve. Odvodňovanie lúk a polí, zrážka s idúcimi autami, s elektrickým vedením ich zabije alebo ich na celý život zmrzačí skrat, ktorý spôsobia, ak zosadnú na elektrické vedenie.
„Veľa takto uhynutých vtákov sme nachádzali smerom na Rajecké Teplice. Preto potom elektrikári osadzovali na stĺpy elektrického vedenia plastové špicové remene, ktoré zabraňujú vtákom zosadnúť na ne,“ hovorí Martin Hatala.
Bocianov tu máme veľa
V hojnom množstve sa v Žilinskom regióne vyskytuje bocian biely, ktorý napríklad hniezdi v Turí, v Gbeľanoch, v Poluvsí, v Rajci i v Hričove a Bytči. Zazrieť tu môžeme aj vzácnejší druh, a to bociana čierneho. Ten narozdiel od bieleho vyhľadáva na hniezdenie najmä podhorské oblasti. Ochranári monitorovali jeho výskyt v Lietave i v Kotrčinnej Lúčke.
My sme sa boli pozrieť na bocianie hniezdo v Gbeľanoch. Prvé bociany tu zahniezdili už pred desiatkami rokov na komíne vtedajšej grófskej pálenice. Keďže v budove plánovali vybudovať pekáreň, museli hniezdo z komína zhodiť. Na podnet obyvateľov však postavili druhé, hneď vedľa komína. Bociany nový domov prijali. Odvtedy tu pravidelne prilietajú. „Momentálne tu máme jednu rodinku – samca, samicu a tri mláďatá,“ hovorí predseda urbáru v Gbeľanoch Ladislav Martinček.
Nové hniezdo
Keďže sa bociany s touto dedinou neodmysliteľne spájajú, vybudovali tu medzi farou a pálenicou ďalšiu konštrukciu pre bocianie hniezdo. Vtáky si na nej však nové hniezdo doteraz nepostavili. Preto sa vedenie urbáru spolu s miestnymi dobrovoľnými hasičmi rozhodlo, že sami pre bocianov jedno upletú. Dúfajú, že sa im zapáči a že si ho na jar vyberú za svoj nový domov.
