ŽILINA. Jaskyniarstvo sa v našom regióne rozbehlo v 50. až 60. rokoch minulého storočia. Doteraz sú v Žiline i na okolí nadšenci, milujúci adrenalín, ktorý sa v nich prebudí, ak v lese natrafia na „podozrivú dieru“. Od členov Žilinského jaskyniarskeho klubu sme zisťovali, aké jaskyne sa tu na okolí nachádzajú.
Odčlenili sa
Žilinský klub vznikol približne pred troma rokmi, keď sa niek-torí členovia Jaskyniarskej skupiny Adama Vallu v Terchovej rozhodli, že založia skupinu, ktorá bude mať sídlo priamo v Žiline. „Aj keď sme patrili pod Terchovú, stále sme pracovali v Stráňavskej doline,“ vysvetľuje dôvod odčlenenia predseda žilinských jaskyniarov Tibor Pajtina.
Dnes majú 10 členov a zameriavajú sa najmä na jaskynné útvary, ktoré sa nachádzajú v tzv. Lúčanskej Malej Fatre, konkrétne na krasový kaňon medzi vrchmi Polom a Hoblík. „Okolie mesta Žilina nie je krásne len majestátnymi horami a tichými dolinami, ale i podzemím - svetom tmy a ticha, podzemných bludísk, kaskádových jazierok, sifónov, kvapľov, kamenných kvetov a svojimi jaskyňami a priepasťami. “ prezrádza Pajtina.
Svoj jaskyniarsky rajón delia na dve časti – Polomskú a Hoblíkovú. Dokopy tu ochraňujú a pôsobia v piatich jaskyniach. V Polomskej časti krasového kaňonu sa nachádza jedna jaskyňa, v Hoblíkovej sú až štyri. „Všetky tieto jaskyne sú pre verejnosť neprístupné. Sú staré niekoľko miliónov rokov. Vznikli pravdepodobne v období druhohôr alebo treťohôr. Nazývame ich plazivé, pretože sa pri ich preliezaní môžeme len plaziť,“ hovorí.
Ako nájsť jaskyňu
Odhaliť, že sa pod zemou nachádza prirodzene vytvorený podzemný priestor a nie diera, ktorú vyhrabali ľudia, dá zabrať. Niekedy je to len otázkou šťastia a náhody. „Najlepšie sa hľadajú počas zimy, keď napadne sneh. Teplota v jaskyniach sa pohybuje okolo 8 až 10 stupňov. Ak je vonku mínusová teplota, tak sa sneh okolo dier väčšinou topí. Okrem toho dáme aj na rečí ľudí, ktorí o existencii jaskyne počuli od svojich starých rodičov,“ hovorí Pajtina.
Aj keď jaskyne v Stráňavskej doline neobjavili ako prví, dúfajú, že pri prehlbovaní objavia skutočný klenot jaskyniarstva – obrovskú jaskynnú sieň, do ktorej by sa vraj zmestilo aj futbalové ihrisko. „Hovorí sa, že dediny Višňové a Stráňavy boli prepojené obrovskou jaskyňou vo vrchu Hoblík. Našli sa aj náčrty, na ktorých je vyobrazený kôň s kočom vo veľkej podzemnej miestnosti. Jedna z historiek vraví, že tu bola vraj štôlňa, kde sa ťažilo zlato. Iné hovoria o jaskyni. Príroda sa však za tú dobu veľmi zmenila. Ak to bola jaskyňa, možno sa už aj dávno prepadla,“ zaujímavo rozpráva Pajtina.
Poklady hlboko v zemi
I pod zemou je čo obdivovať. Jaskyniari tu nachádzajú nádherné vodou preparované skalné tvary, kvapľové výzdoby, hlboko pod zemou objavujú aj kosti uhynutých zvierat. Občas narazia na netopiere, salamandru i jaskynné motýle.
„V jednej jaskyni sme našli aj mláďa líšky. O líške sa vie, že si nikde neurobí hniezdo, ak nemá druhú únikovú cestu. Je to pre nás znamenie, že v jaskyni musí byť aj ďalší otvor,“ rozpráva Pajtina. O Stráňavskej doline sa hovoria aj iné historky. Vraj tu, možno i v jaskyni, objavili pozostatky pravtáka Archaeopteryxa, ktorý žil približne pred 150 miliónmi rokov.
„Nie je to zdokladované, ale píše sa o tom aj v niektorých knihách. Nikdy sa však nedokázalo, že tie pozostatky boli aj niekde uložené,“ konštatuje.
Adrenalínový koníček
S jaskyniarstvom sa neodmysliteľne spája aj adrenalín, ktorý nepociťujú, len keď objavia novú jaskyňu, ale i keď sa zaseknú alebo sa im hlboko pod zemou zrazu vybijú baterky v žiarovke.
„Hovorím, že panika je zlá vec, najmä keď je v kolektíve. Adrenalínové situácie zažívame často. Najmä keď preliezame cez úzky priestor a rozmýšľame, či sa na konci chodbičky otočíme alebo nie. Už sa nám aj párkrát stalo, že sme sa zasekli, alebo nám došli baterky. Preto si pre istotu berieme vždy aj náhradné,“ hovorí dlhoročný jaskyniar.
„Je to koníček ako hociktorý iný, len o čosi adrenalínovejší. Človek tu zabúda na robotu, na všetky problémy a okrem toho je v kolektíve skvelých ľudí,“ ukončuje rozhovor.
