MY Žilinské noviny sa s ňou o jej úspechoch porozprávali.
DOLNÝ HRIČOV/DUBAJ. Andrea Sabol vyrastala v Dolnom Hričove. Vyštudovala leteckú vysokú školu v Žiline a odvtedy lietala pre viacero leteckých spoločností. Dnes žije v Dubaji, kdelieta pre dubajskú leteckú spoločnosť a pilotue dopravné lietadlá. Ešte minulý rok pôsobila ako druhý pilot, no v máji tohto roku sa stala kapitánkou.
Začiatky s vetroňom
Hovorí sa, že keď niekto raz vyskúša lietať, už ho to drží celý život. V Andreinom prípade je to pravda. „Vyrástla som v Hričove, letisko sme mali takmer „za domom”. Prvý krát som sadla do lietadla – vetroňa - keď som mala 15 rokov a odvtedy ma to nepustilo. Ale myslím, že to neplatí pre každého,“ vraví.
Andrea začínala s lietaním na vetroňoch v aeroklube, postupne výcvikom prešla cez Zliny 142, 143 a 43, Morava L200 až po dopravný Boeing 737. „Momentálne lietam na B737 -800, s kapacitou 189 cestujúcich a vzletovou hmotnosťou takmer 80 ton,“ prezrádza.
A hoci si už svoj celkom prvý let nepamätá, určite nikdy nezabudne na svoj prvý let s cestujúcimi na Boeingu 737.
„Bolo to 31. 3. 2000 na Kanárske ostrovy, letela som s obávaným inštruktorom. Deň pred letom som bola taká nervózna, že som si zle nastavila budík a ráno ma zháňali z dispečingu, kde som. Samotný let prebiehal v poriadku.“
Povolanie pilotky
O svojich začiatkoch v leteckej brandži Andrea hovorí, že boli ťažké. „Ako každé začiatky. Dokonca nejaký čas trvalo, kým som sa po škole dostala k lietaniu. Musela som na sebe veľa pracovať, učiť sa a určite som mala aj kus šťastia. Nie je jednoduché nájsť spoločnosť, ktorá vás zamestná s malými skúsenosťami. Čím dlhšie lietate, vaše šance nájsť si prácu sa zvyšujú.“
Ženy vs. muži
S prácou pilotky má žiaľ Andrea aj negatívne skúsenosti. „Obzvlášť v našich krajinách. Bol to tiež jeden z dôvodov, prečo sme aj s manželom odišli do zahraničia. Môj manžel mi vždy hovoril, že ako žena to budem mat ťažšie a mal pravdu. Musela som odlietať veľa hodín, veľa študovať, vystriedať pár spoločností a dokázať, že som minimálne taká dobrá ako mužskí kolegovia,“ prezrádza.
Momentálne pracuje v arabskej krajine. „Možno prekvapivo, práve tu mám pocit rovnocennosti a som braná ako každý iný profesionálny pilot.“ V dubajskej leteckej spoločnosti, kde sa prednedávnom stala kapitánkou, absolvovala náročné výberové konanie, potom nasledoval letový tréning zameraný na rozhodovanie, pozemný teoretický tréning a preskúšanie, simulátorový výcvik a preskúšanie, letový výcvik a záverečné preskúšanie.
„Dlho som na tom pracovala a očakávala som „wau” pocit. Teraz cítim, že to prišlo prirodzene v správny čas, pretože zodpovednosť kladená na kapitána je veľmi veľká. Ale samozrejme priznávam, mám
z toho veľkú radosť.“
Najťažšie je pristáť
„V našom žargóne hovoríme: „do vzduchu sa dostaneš, dolu na zem musíš”. Samozrejme pristávanie je náročný manéver, ale v súčasnosti na dop-ravnom lietaní je najťažší manažment a rozhodovanie,“ hovorí pilotka.
Doteraz nalietala 6 500 hodín v priebehu 11 rokov.
„Medzitým sa mi narodil syn a nejakú dobu som lietala na polovičný úväzok. Hodiny nie sú pre mňa ten najpodstatnejší údaj, a ani to nie je mojim cieľom nalietať 15-tisic alebo viac. Na diaľkových letoch nalietate rýchlo hodiny, ale máte len pár pristátí a skúsenosti zbierate dlhšie,“ hovorí kapitánka.
Andrea Sabol prvá sprava. FOTO: ARCHíV ANDREY SABOL
S lietadlom lieta vo výške 41 000 stôp, čo je zhruba 12,5 km. „Bežne lietame medzi 10 - 12,5 km, čo závisí samozrejme aj od váhy lietadla.“
Pre leteckú spoločnosť v Dubaji Andrea najčastejšie prepravuje cestujúcich a ich batožinu. „Okrem toho vozíme cargo, čo môže byt náklad rôzneho charakteru od zeleniny až po časti auta. Naša spoločnosť nepreváža nebezpečný náklad ani cennosti.“
Nepriateľ vietor
,To, že pilot musí vedieť lietať a byť technicky zdatný je samozrejmosťou," vraví Andrea a ako dodáva, ešte to z neho nerobí automaticky dobrého pilota dopravného letectva.
„Lietame vo viacčlenných posádkach a je veľmi dôležitá efektívna spolupráca, motivovanie ostatných členov posádky, spoločné riešenie každodenných situácii a obzvlášť dôležité je to pri neštandardných situáciách.“
A s akými neštandardnými situáciami sa už Andrea stretla? „Našťastie nič kritické, čo by sme nedokázali vyriešiť. Napríklad pred pár rokmi som letela v posádke so svojím manželom a po vzlete sa nám zasekla páka na vysúvanie podvozku. Nakoniec sa nám to podarilo vyriešiť bez použitia núdzových postupov. Väčšinu napätých situácií mám zatiaľ spojených s počasím, napríklad môj nedávny let do Kábulu bol spojený s veľmi silným strihom vetra.“
Na otázku, či jej niekedy hrozilo, že jej dôjde palivo a nestihne pristáť nám s úsmevom odpovedá: „K takýmto situáciám v dopravnom letectve dochádza veľmi výnimočne, a to v núdzových prípadoch. Množstvo potrebného paliva sa dôkladne prepočítava a konzultuje pred každým letom a vždy býva dostatočná rezerva aj na let na náhradné letisko.“
Hore je vždy slnko
Na svojej práci kapitánka najviac miluje výhľad. „Baví ma krásny výhľad z našej „kancelárie”, to že nad mrakmi je vždy slniečko, to že práca nie je jednotvárna a je to práca s ľuďmi.“
Ani jej však nie je ľahostajné nešťastie druhých. Keď sa niekde dopočuje, že havarovalo lietadlo, zaujíma ju to aj po profesionálnej stránke. „Vždy o tom s kolegami diskutujeme. Ono na zemi v pohodlnom kresle sa ľahko rozhoduje a robia závery. V lietadle je všetko omnoho komplikovanejšie, ste limitovaný časom, stresom, nedostatkom informácií a lietadlo letí a nepočká.“
Ísť si za svojím cieľom
Andrea si do budúcna dáva za cieľ: „Chcem dobre vychovať nášho syna, tešiť sa z práce a rodiny a raz sa vrátiť domov na Slovensko.“ A čo odkazuje ženám, ktoré by tiež chceli lietať? „Každý by mal ísť za tým, čo ho baví, za svojim cieľom. Ženy, ktoré vážne chcú lietať, by to mali skúsiť. Musia sa však pripraviť na to, že to nie je jednoduché.“
