ŽILINA. Počas 49. ročníka Jánošíkových dní odhalili pred Obecným úradom v Terchovej ďalšiu sochu nadrozmerného Jánošíka. Obci ju darovalo Považské múzeum.
Vyrezal ju Ján Palko zo Štiavnika. Socha je výnimočná nielen svojou veľkosťou, ale i materiálom, z ktorého ju dlhoročný rezbár zhotovil. Je zo storočnej lipy, ktorú vyvrátil silný vietor v budatínskom parku.
I pištoľky dvoje
Na soche pracoval rezbár približne tri týždne. Prezradil, že by ju dokončil aj skôr, ale nepriaznivé počasie ho brzdilo v práci. „Pri stvárnení Jánošíka som sa vrátil do svojich detských čias. Tak ako som ho vnímal z rozprávania svojich rodičov, starých rodičov a z literatúry. Upustil som od štylizovania a vrátil som sa k podobe, kde Jánošíkovi nechýbal vybíjaný opasok, valaška ako i pištoľky dvoje,“ opisuje autor svoje dielo.
Odhalenie sochy počas najnavštevovanejších dní v Terchovej ho veľmi potešilo. „Nikde by som pre ňu dôstojnejšie miesto nenašiel,“ hovorí.
Rezbár odmala
Rezbárstvu sa Ján Palko venuje už desiatky rokov. Priviedol ho k nemu nebohý miestny dekan zo Štiavnika.
„Na hodine náboženstva si všimol, že mám písanky pokreslené všakovakými postavičkami. Pozval ma na faru, daroval mi nožík a odvtedy som začal svoj zápas s drevom,“ spomína Palko. Svoju prvú sošku vyrezal za pár dní
a odvtedy sa tomuto remeslu venuje už skoro 50 rokov.
Jeho sochy sú výnimočné tým, že sú v nadrozmerných veľkostiach. Ako sa nám priznal, je to jeho spôsob vyjadrovania. „Keď sa mi podarí vysekať sochu podľa mojej predstavy, veľkosť sochy ešte všetky tieto výrazové prostriedky umocňuje.“
Svoju prvú nadrozmernú vyrezal v roku 1986, odvtedy ich vytvoril už viac ako sto. Sú rozmiestnené po celom Slovensku. Jeho najväčšie sochy, ktoré merajú až štyri metre, robia radosť ľuďom vo Východnej, v Čiernom Balogu a v Mojtíne.
S motorovou pílou
Pri svojej práci najradšej používa drevo z lipy a topoľa. Pri vyrezávaní nadrozmernej sochy siahne i po motorovej píle či sekere. Na dokončenie detailov zas po dláte. Inšpiráciu čerpá z nedávnej i dávnej minulosti. Preto niektoré jeho sochy stvárňujú i historické a náboženské postavy.
Na otázku, ktorá je mu z nich najbližšie, odpovedá: „Každá socha mi je blízka, rád sa k nej vraciam, či už v spomienkach alebo aj pri cestovaní po Slovensku,“ hovorí.
