Jozef Lednický obľubuje pivo už od strednej školy. V tých časoch mu však chutilo oveľa viac ako dnes. „Mám pocit, že väčšina pív išla kvalitatívne dole. Niektoré ma veľmi režú v krku. Z dvoch ma zasa na druhý deň bolí hlava,“ objasňuje 23-ročný študent žurnalistiky. „Navyše, dnes sa pivá podobajú ako vajce vajcu. Ak by som mal ochutnať tri vzorky bežných konzumných desiatok, možno by som medzi nimi nenašiel žiaden rozdiel.“
Nechce šetriť
Najväčší problém vidí vo finančnej náročnosti. V pokrízovom období človek veľmi pozorne zvažuje každý svoj výdaj. „Ľudia chcú mať svoje pivo čo najlacnejšie. Jeho výroba je však náročná na energie. Existujú síce moderné technológie, ktoré dokážu energiu šetriť, ale podľa pivárov sa podpisujú na kvalite,“ prezrádza Jozef.
Domáce varenie ho stojí väčšiu sumu peňazí, ktorú ale veľmi rád obetuje.
„Suroviny na pol litra dvanástky stoja v rozmedzí od pätnásť do tridsať centov. Ja osobne mám s várkou približne desať hodín práce, takže si to každý môže prepočítať na cenu svojej práce. Veľkou položkou sú aj energie na ohrev a chladenie počas kvasenia a ležania, ktoré musia prebiehať pri nízkych teplotách. Celkovo to teda vyjde na viac než keby som pivo kupoval v obchode, ale mne to za to stojí. Chcem skúsiť, či ho uvarím lepšie, keď na ňom nebudem šetriť.“
Stačia mu hrnce a varecha
Aj keď ho pivo fascinuje už dlhé obdobie, vážnejšie sa mu venuje len pol roka. Jozefova kuchyňa je síce na príslušenstvo chudobná, ale k jeho vareniu postačuje. „Využívam smaltované hrnce a varechu. Okrem toho potrebujem už len teplomer a presnú váhu na chmeľ. Mám aj cukromer na meranie stupňovitosti, ale ten nie je nevyhnutný,“ popisuje potrebné vybavenie a dodáva, že najväčší problém mu spôsobuje neporiadok.
„Varenie je náročné predovšetkým na upratovanie a pri kvasení na hygienu. Popri varení je v lepšom prípade iba všetko dolepené. Navyše, aróma z chmeľovaru je príjemná asi len skalným fanúšikom.“
Mesačné čakanie
Pri varení zatiaľ stále experimentuje. V prípade úspechu si recept zapíše. Základný postup pozná.
„Našrotovaný slad sa zmieša vo varnej nádobe s teplou vodou. Potom sa podľa nejakej schémy prihrieva na určité teploty, pri ktorých sa scukruje. Tento proces sa nazýva rmutovanie. Z rmutu sa nás-ledne oddelia pevné časti a ostane číra tekutina - sladina. Tá sa uvarí s chmeľom, prudko schladí a zakvasí,“ vysvetľuje recept absolvent hotelovej akadémie a pokračuje:
„Pivo sa kvasí asi týždeň. Potom sa dokváša a leží, najlepšie aspoň tri týždne. Od varenia po pitie teda prejde asi mesiac. Niektoré pivá však možno piť už o niečo skôr, ale niektoré zasa treba nechať ležať dlhšie.“
Uprednostňuje silné
Vo svojich pokusoch sa snaží variť pivá, ktoré bežne v obchode človek nekúpi. „Uprednostňujem silné. Nedávno sa mi podarila polotmavá májová šestnástka bock alebo svetlá trinástka.“
Keďže sa blíži leto a teploty vonku sú stále viac a viac výraznejšie, začína Jozef skúšať ľahšie pivá. „Naposledy som prišiel na chuť takzvanému nadymovanému alebo údenému pivu, typickému pre nemecké mesto Bamberg. Varí sa z nadymovaného sladu a hodí sa napríklad k údenému mäsu alebo syrom,“ rozpráva mladý nadšenec.
Veľkú úlohu pri varení u neho zohrávajú aj prístupné ingrediencie. Špeciálnu odrodu chmeľu si priniesol z Poľska. „Marynka má jemnú, neutrálnu horkosť, vďaka čomu posunula chuť piva iným smerom. Chmelenie je však alchýmia sama o sebe. Záleží aj na tom, kedy ho pridávate. Ja som ešte zelenáč a mám sa stále čo učiť a skúšať.“
Zdraviu prospešné
Pivo zatiaľ varí len pre vlastné potreby. Predávať ho nemôže, pretože mu to zákon nepovoľuje. V budúcnosti sa ale môže všetko zmeniť.
„Vedel by som si to predstaviť, ale je to veľmi zložité. Momentálne radšej zostanem nohami na zemi a pri svojich hrncoch. Skôr sa budem pivom živiť z hľadiska stravovacieho než finančného. Mimochodom, domáce je veľmi výživné a živé kvasinky v ňom sú zdraviu prospešné,“ hovorí a s úsmevom reaguje aj na poznámky o pivnom bruchu.
„Domáce pivo je rozhodne výživnejšie než filtrované a pasterizované produkty
v obchodoch. Navyše, zistil som, že pri jednej várke zhodím dva až štyri kilogramy, takže varenie sa s konzumom zrejme nejako kompenzuje.“
Pivo aj prezentuje
S pivom žije telom i dušou. Aktivity spojené s ním sa vyvíja aj v oblastiach mimo varenia. „Snažím sa rozbehnúť webovú stránku, kde by sa ľudia mohli dozvedieť viac o pive, hlavne o menších pivovaroch, pivnej rozmanitosti a domácom pive,“ prezrádza.
„Chystám aj verejné ukážky varenia piva. Na nedeľu Zoslania Ducha Svätého sa uskutočnia v Kľačoch hody, na ktorých by sme mali variť pivo,“ dopĺňa Jozef, nebude to jeho prvá skúsenosť tohto rázu.
„Raz som sa zúčastnil podobnej akcie v Čičmanoch. Na Veľkú Noc robili folklórne pásmo a popri ňom boli ukážky ľudového umenia, maľovanie vajec, varenie syra a my sme varili pivo. Bolo to vďačné, takže by som v tom
s láskavou pomocou organizátorov rád pokračoval."
