Článok pokračuje pod video reklamou
POLUVSIE. Je lenivé, horúce prázdninové utorkové ráno. Každý kto môže, hľadá si miesto na neďalekom kúpalisku, ktoré sľubuje aspoň aké – také schladenie. Na blízkej benzínovej pumpe sa stretávajú štyria ľudia.
Domáci kameraman bude dnes sprievodcom a tak trošku aj poradcom trojčlenného televízneho štábu pre nás dnes zahraničnej – Českej televízie.
Hrdina, zahynul rukou gestapa
A kde sa vychystali? Rajecká dolina má naozaj veľa krásnych zákutí, či pamiatok, ktoré by si zaslúžili podrobnejšie filmové spracovanie. Táto štvorica má však jasný a konkrétny cieľ. Ani nie päť minút po stretnutí kameramana Miroslava Bellana s režisérom Zdeňkom Všelichom a jeho pražským štábom je to všetko prezradené. Ich kroky totiž vedú do Poluvsia ku skromnému domčeku pri zastávke vlaku. V tomto domčeku prežil detstvo, vyrástol a dospel jeden z najväčších mužov Slovenského národa – výsadkár a člen skupiny Antropoid, ktorá úspešne spáchala atentát na Reinharda Heydricha, Jozef Gabčík.
Ako veľa hrdinov, ani on sa nedožil vysokého veku v kruhu svojich potomkov. Zahynul mladý - ako tridsaťročný vojak sa po svojom hrdinskom čine stal obeťou gestapa. To oznamuje aj pamätná tabuľa, vedľa venčeka kvetov.
Na čom tu dnes pracuje režisér Všelicha, známy z mnohých dokumentov z vojnového obdobia? „Pripravujeme tu časti seriálu Českej televízie z obdobia protektorátu s názvom Heydrich – konečné řešení. Seriál sa začne vysielať v septembri, každý týždeň nová časť. Koniec bude v polovici júna na budúci rok, čiže do výročia smrti Heydricha.“
Na obrazovkách od septembra
Seriál mapuje príchod Heydricha do protektorátu až po jeho koniec. Bude v ňom jasne vykreslené nielen, ako sa správali Nemci a ako udalosti v protektoráte prebiehali, ale prejde spolu s budúcimi parašutistami ich útek cez Poľsko, Alžírsko, Francúzsko až na Britské ostrovy, ich prípravy na zoskok, úlohy výsadkov jednotlivých skupín až po plnenie ich konkrétnych úloh v protektoráte.
Seriál sa teda skončí smrťou Heydricha? „Nie, v seriáli ukážeme aj dôsledky, ktoré jeho smrť priniesla. Odvlečenie obyvateľov do koncentračných táborov, Lidice, Ležáky, takže to bude vlastne komplexný pohľad na roky 1941 – 1942,“ pokračuje Zdeněk Všelicha.
A čo si režisér myslí o atentáte na Heydricha? „Ja, tak ako aj značná časť nášho národa si myslíme, že tento čin bol nutný. Som presvedčený, že bez toho atentátu, bez tej ojedinelej akcie, ktorá nemala v Európe obdoby, by bolo omnoho ťažšie vyhrať vojnu, k čomu teda Gabčík s Kubišom napomohli aj za cenu hrdinských obetí vlastných životov,“ prezradil.
O Jožkovi
Domček Gabčíkovcov teda dnes ráno opäť zažil rozprávanie o Jožkovi, teraz z úst jeho pranetere pani Tomčíkovej, ktorá rada filmárom ukázala prednú izbu aj kuchyňu, ktorá sa tu zachovala z doby, keď tu budúci hrdina býval.
Porozprávala, ako po atentáte snáď všetci gardisti hľadali „tých“ Gabčíkovcov, i prečo sa im to nepodarilo a aká náhoda Jožkových rodičov a súrodencov zachránila od takmer istej smrti. Filmový štáb si potom prešiel blízke okolie domčeka, lúčku pri Rajčianke, kde Jožko s vernými kamarátmi pásaval kravičku, či blízke Slnečné skaly, na ktoré liezol. Okom kamery ocenili krásy Rajeckej doliny z blízkych aj vzdialených návrší a nakrútili veľké množstvo krásnych ilustračných záberov pre svoj dokument.
To však nebolo všetko. Denný program bol neúprosný a velil odchod zo slnkom zaliatej krajiny. V žilinskom klube vojenských výsadkárov štáb privítal historik Halaj a dôstojník Glatter s ďalšími kolegami. V klube vytvorili príjemné prostredie a spoločne pomohli doplniť biele miesta v živote Jozefa Gabčíka.
O hrdinstve
Z tejto priateľskej atmosféry by sa iba ťažko odchádzalo, nebyť ďalších povinností. Televízny štáb čakalo na druhý deň nakrúcanie v rodisku Gabčíkovho dobrého priateľa a spolubojovníka Kubiša. Rozlúčka s domácim kameramanom bola viac než symbolická – na kopci nad dedinkou Stránske, v poli plnom zlatistej pšenice s kamerou v ruke a túžbou získať ešte pár panoramatických záberov pred úplným odchodom. Už iba pár zamyslení na tému hrdinstva, prianí úspechov a zdaru pri práci a krásny deň sa spolu so zapadajúcim slnkom blíži ku tropickému záveru. Myšlienky na hrdinu Jozefa Gabčíka však ešte dlho doznievajú v mysliach všetkých zúčastnených.
