Jeho tvár poznáme z denného seriálu Panelák, kde hrá gynekológa Fábryho. Ako jednému z mála našich hercov sa mu podarilo presadiť v zahraničí. Vidieť sme ho mohli vo filme Hannibal – Zrodenie zla alebo v snímke Za nepriateľskou líniou. Inak je aj rodákom z Trnového – Marco Igonda (37).
ŽILINA. Svoj deň začína herec Marco Igonda väčšinou rovnako. Ak je doma, len čo vstane, celý svoj čas venuje svojej štvorročnej dcérke Maruške. Až keď ju zavedie do škôlky, začne sa venovať sebe. „Pokiaľ som mimo rodiny a pracujem, tak väčšinou spím do poslednej chvíle,“ prezrádza sympatický, vysmiaty herec.
Vyšetrenie u gynekológa
Jeho prácu môžeme vidieť na obrazovkách takmer denne. Marco totiž hrá v dennom seriáli. „Hrám doktora Fábryho rád, aj keď dopredu neviete nič, takže v podstate všetky situácie riešite na poslednú chvíľu, priamo na pľaci. Je to trochu iná metóda ako keď sa dopredu pripravujete na film alebo seriál, ktorý má niekoľko ucelených častí, ktoré poznáte od začiatku do konca.“
Hoci mu vraj Fábry nie je v ničom podobný, hrá ho rád. Pokiaľ ide o samotné povolanie gynekológa, tvrdí, že by si na také niečo netrúfol. „V žiadnom prípade by som také niečo nerobil, doktori sú majstri, ktorých uznávam.“
Marco hovorí, že sa mu už stalo, že v rámci srandy ho ľudia zastavili na ulici a chceli sa u neho nechať objednať na gynekologické vyšetrenie. Keďže je ako herec neprehliadnuteľný, ľudia ho často na ulici oslovia. „Zastavia sa pri mne, pravdaže, patrí to k mojej profesii, je to prirodzené.“
Učiteľ učí, herec hrá
Rodák z Trnového hráva v divadle, seriáloch, vidieť sme ho nedávno mohli aj vo filme Legenda o lietajúcom Cypriánovi a zahral si už aj v zahraničných filmoch. Ktorá z týchto prác sa mu ale najviac pozdáva? „Neviem to úplne špecifikovať,“ prezrádza a pokračuje: „V každom prípade je to práca. Tak ako učiteľ učí, herec hrá. Napríklad divadlo je ateliér. Tam môžete skúšať, hľadať... Pri filme na to nemáte čas, už musíte byť nejakým spôsobom vyprofilovaný, niečo vedieť.
A seriál je ďalšia kategória, ktorá je nesmierne náročná, pretože máte strašne veľa textu a máte na to úplne iný čas. Ja sám mám rád všetky. Ale ak by som sa mal rozhodnúť, tak beriem film. Ten je top všetkého.“
Ako ďalej priznal, ani na seriál by nenadával. „Sú herci, ktorí nadávajú, ale pri seriáli sa dá veľmi veľa naučiť, preto si to treba vážiť, je to robota. No a keď môže herec naviac hrať v dobrom divadle dobré divadelné postavy, čo si viac žiadať, to je radosť.“
Hladný nikdy nebol
Keby sa Marco nestal hercom, uživil by sa iným spôsobom. „Som vyučený reštaurátor, štukatér, takže som nikdy nemal problém uživiť sa niečím iným ako herectvom, aby bola rodina saturovaná. Mám ale to šťastie, že nás uživím svojou prácou.“
Keď je treba, Marco si vie aj uvariť. „Hladný som nikdy nebol, ja si uvarím čokoľvek, ale či je to dobré a či by to chutilo aj niekomu inému, ťažko povedať. Ale ja hladný neviem byť,“ vyznáva úprimne. Inak má rád talianske jedlá, mexickú kuchyňu a nepohrdne ani českou a slovenskou kuchyňou.
Voľný čas trávi aj v Žiline
Herec má rád ako more, tak i hory. „Ja som rád, keď je to paralelne spolu,“ vraví a dodáva: „V zime by som chcel hory a v lete pravdaže teplo a more. Žena s dcérkou milujú more, tak sa tento rok chystáme do Chorvátska.“
Keď nepracuje, venuje sa rodine. „Všetok svoj voľný čas venujem svojej dcére.“ Okrem toho sa spolu so ženou radi venujú sebe a športovaniu. Často a rád, minimálne raz do mesiaca, sa Marco vracia aj domov, k rodičom do Trnového.
„Stále som tu, stále sa tu vraciam, pokiaľ mi to moje financie a čas umožňujú, a keď boh dá, budem tu žiť do konca života. Pretože tu mám rodičovský dom a rodinu a neplánujem odtiaľto odísť.“
Vypol poloautomat
Za najbláznivejšiu a zároveň najrozumnejšiu vec, ktorú kedy urobil považuje svoj odchod z národného divadla. „Rozhodol som sa radikálne zmeniť svoj život. Prvýkrát to bolo, keď som mal 19 rokov a odišiel som do Ameriky hľadať seba a pravdu. Druhýkrát som odišiel, keď som mal za sebou VŠMU v Bratislave a angažmán v národnom divadle. Zistil som, že chcem iný život, iný smer, inú cestu a všetko som to nechal a odišiel. V podstate to bola moja ďalšia vysoká škola,“ hovorí.
Vo filme Rozhovor s nepriateľom. Fotka je z nakrúcania v Terchovej. FOTO:PAVOL FUNTÁL
„Každá taká radikálna zmena robí s vašou psychikou strašné veci. Naruší vám stereotyp, čím sa, ako ja hovorím, vypína poloautomat, lebo ľudia väčšinou, keď žijú stereotypne, tak sa pristihnú, že veci, ktoré robia, robia automaticky. A je to škoda, pretože stále sa niečo deje. A odchod do odlišného prostredia pomôže človeku hľadať odlišné riešenia. Je nabudený energiou. Môže prekročiť svoje hranice, lebo nikdy neviete kde máte strop a ak začnete žiť strop, tak je to škoda, človek by mal stále ďalej a ďalej hľadať.“
Chcel by viac trpezlivosti
Pri narodení vraj boli k nemu sudičky veľmi štedré. Jediné, čo mu zabudli dať do vienka je trpezlivosť. „Som málo trpezlivý, niekedy by to chcelo viac času.“ Čas je zároveň slovíčko, ktoré Marcovi v slovníku nechýba. Má k nemu svoj vzťah. „Milujem čas, milujem hodiny - či už závesné, vreckové, podlahové. Čas je vec, ktorá ma vždy fascinovala, brala slobodu a určovala začiatok a koniec.“
Patriot
Marco by sa nikdy nedal nahovoriť na nič protizákonné. „Na to mám radary, lebo čokoľvek urobím, napríklad idem rýchlejšie, tak hneď ma zastavia policajti.“ Pokiaľ ide o prácu, vraj by nič nerobil iba kvôli peniazom. „Alebo keby som to tak necítil. Nechcel by som urážať Slovensko, pretože som Slovák,“ dodáva.
Dôkazom toho bolo aj odmietnutie úlohy vo filme Hostel. „Nepáčilo sa mi vykreslenie Slovenska ako nejakej totálnej antikrajiny plnej debilných ľudí, to nemám rád.“
Elektrika mu nesedí
Marco Igonda je veľmi šikovný aj v rôznych fyzických činnostiach. „Dokážem si vymurovať, vystierkovať, vymaľovať, ale kebyže mi niekto povie tuto spoj alebo potiahni kábel odtiaľto tam, tak to neviem. Na elektroniku ani elektriku nie som veľmi zdatný,“ priz-náva. S tou mu vraj dokáže najlepšie pomôcť jeho kamarát Rado. „Ten ma v tomto strčí do vrecka,“ smeje sa.
