BRATISLAVA. Kabinet Ivety Radičovej nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv.
Vyhlásila to premiérka Iveta Radičová po tom, ako vláda prijala vyhlásenie k inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému.
Vláda podľa nej vyjadrila odmietavý postoj k takýmto umelým, nedemokratickým glorifikáciám osobností, ktoré nemajú právo mať bustu v Slovenskej republike.
Premiérka pripomenula, že podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred mesiacom obrátil na primátora i mestské zastupiteľstvo, aby zrušili rozhodnutie o inštalovaní busty, svoje odmietavé stanovisku prezentovala i Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
"Čakali sme 30 dní na odpoveď, ako vyžaduje zákon. Žiadnu odpoveď sme nedostali, preto vláda prijala vyhlásenie," dodala premiérka s tým, že zmeniť rozhodnutie samosprávy podľa zákona vláda nemá.
Primátor vidí viac pozitív ako negatív
Rajecký primátor Ján Rybárik po odhalení busty povedal, že Ďurčanský môže mať v Rajci bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív.
Po odhalení busty Ferdinanda Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci začala polícia trestné stíhanie vo veci prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
Svoj nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresovali okrem iných zväz židovských náboženských obcí, zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca. Hnutie HUMAN sa snaží sochu odstrániť aj zbieraním podpisov pod petíciu.
Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR.
Odsúdený na trest smrti
V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia slovenského štátu.
Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný.
V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nebol nikdy zrušený.
