ŽILINA. Austrália, Izrael, Francúzsko, Kanada, USA a ďalšie krajiny v rôznych kútoch sveta sa stali novým domovom pre stovky Žilinčanov. Z rodného mesta ušli pred fašizmom i komunizmom.
Cez víkend sa vrátili do svojho rodiska či rodiska svojich predkov.
Na Židovskom cintoríne i pri pamätníku obetiam holocaustu si opäť pripomenuli najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.
Pamätaj!
Malé chlapča so žltou židovskou hviezdou na kabáte a so smrteľným strachom v očiach bezmocne dvíha ruky nad hlavu pred nemeckým hlavňami. Čiernobiely obrázok na samolepke so slovíčkom Pamätaj! rozdával účastníkom tryzny Arieh Klein.
Rodený Žilinčan sa v roku 1949 vysťahoval do Izraela. Do Žiliny pricestoval aj s jedným zo svojich piatich synov a s celou jeho rodinou, vrátane drobných dvojičiek.
„Nechcem, aby zabudli, čo priniesla druhá svetová vojna, koľko smútku spôsobila ľudská nenávisť, akých zverstiev je schopný človek.“
V roku 2004 odhalili na mieste zberného tábora pamätník Cesta bez návratu. Odtiaľ vypravili v roku 1942 trinásť transportov do Oswienčimu. Pamätník navrhol a financoval Arieh Klein.
„Považoval som to za svoju povinnosť,“ hovorí starý pán, priamy účastník Slovenského národného povstania.
Prebúdzanie vášní
V Žiline si cez víkend pripomenulo holocaust približne 160 domácich i zahraničných účastníkov. Najviac za posledné roky. Predsedu židovskej náboženskej obce Pavla Frankla záujem príjemne prekvapil.
„Generácia, ktorá na vlastnej koži prežili útrapy lágrov, je na odchode. Teší ma, že prichádzajú k nám ich deti a vnúčatá.“
Frankl často dostáva otázku, či nenávratným odchodom posledného väzňa koncentračného tábora zanikne aj táto tradícia. „Nerozhodujeme o tom my, rozhodujú za nás iní.“
Ako príklad uvádza odhalenie busty Ferdinandovi Ďurčanskému, bývalému ministrovi fašistického Slovenského štátu na námestí Slovenského národného povstania v Rajci: „Ďurčanský ktorý sa v rokoch 1939 a 1940 podpísal pod devätnásť protižidovských právnych noriem, bol známy svojim jasným antisemitským postojom. Aj postoj rajeckých poslancov, ktorí nerešpektovali historické fakty a názor Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a rozhodli o inštalácii busty napriek protestom množstva ďalších organizácií, nás presviedča, že naďalej je nevyhnutné pripomínať našu tragédiu.“
Aktuálna téma
Alexander Ben-Zvi s rodičmi emigroval do Izraela z Ukrajiny v roku 1970. Mal štrnásť rokov. Dnes je veľvyslancom Izraela na Slovensku. Aj on strávil víkend v Žiline spomienkami na obete holokaustu: „Holocaust sa týka nás všetkých, nielen Žiliny a Židov. Prišiel som, aby som podčiarkol, že je našou povinnosťou si ho pripomínať. Je to stále aktuálna téma.“
Alexander Ben-Zvi spoznáva Slovensko vo funkcii veľvyslanca desať mesiacov. Uvedomuje si, že aj u nás, podobne ako v iných krajinách, sa stále viac prejavuje antisemitizmus, rasizmus, nacionalizmus, extrémizmus.
„Extrémizmus viedol v minulosti k holocaustu. Preto aj dnes musíme bojovať proti nenávisti a neznášanlivosti. Myslím si, že toto posolstvo sme povinní odovzdávať z generácie na generáciu. Aby sme si uvedomili, holocaust sa už nesmie opakovať, že každý z nás sa musí postaviť proti rasovým predsudkom, ktoré plodia ľudské utrpenie.“
