Pretekárke Slávie Žilinská univerzita sa tento husársky kúsok podarilo dosiahnuť na troch tratiach, 150, 300 a 600 metrov. Veľkú zásluhu má na tom jej tréner Viktor Trnka. „Martina sa venuje atletike tri roky, z toho dva roky u nej pretrvávali zdravotné problémy, preto výsledky neboli najlepšie,“ prezradil o svojej zverenkyni.
Na MSsAZ, čo sú pre mladších žiakov najprestížnejšie preteky, vyhrala všetko, ale jej tréner upozorňuje: „Stále ešte nepatrí do úplnej slovenskej špičky, patrí „len“ do najlepšej desiatky. Chceli by sme sa dostať do úzkej špičky a aj do reprezentácie.“
Čo to nám o sebe prezradila aj mladá pretekárka. „Predtým ako som začala s atletikou, som sa venovala lyžovaniu. Zvíťazila však atletika, lebo mám radšej behanie ako lyžovanie. Najlepšie mi ide 300-vka a 600-vka, v budúcnosti sa chcem venovať osemstovke,“ povedala. „Na budúci rok by sme sa chceli zamerať na osemstovku, lebo tá sa behá vo svete viac ako ostatné trate,“ súhlasil so Šelingovou Trnka.
„Trénujem päť – šesťkrát do týždňa. Keď nemám tréning, tak mi to chýba. Väčšinou sme na dráhe, lebo telocvičňa nebýva voľná. Niekedy chodievame behávať na dráhu pri univerzite, ale tá je v dosť zlom stave. Sme radi, že môžeme trénovať tu,“ povedala Šelingová, čím vlastne načrtla najväčší problém atletiky v Žiline.
Tým je atletická dráha. Nádeje donedávna vyrastali na ovále pri Žilinskej univerzite, ale teraz je tomu inak. „Na atletickú dráhu pri Žilinskej univerzite už chodievame málokedy, iba natrénovať nejaké tempá, takisto aj do lesoparku. Vďaka tomu, že naši pretekári chodia aj na Spojenú školu na Rosinskej ceste, tak nám pán Barčík umožnil trénovať na ich atletickej dráhe,“ povedal Trnka. Takže Spojená škola vytrhla atlétom tŕň z päty.
