RAJEC. Odhalenie busty Ferdinandovi Ďurčanskému v Rajci je podľa Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v príkrom rozpore s princípmi ľudskej dôstojnosti. Ako sa uvádza vo vyhlásení rady, ktoré dnes poskytla agentúre SITA, odhalenie busty je obhajobou významného predstaviteľa a spolutvorcu nedemokratického režimu a štátu, ktorý zrušil politický pluralizmus, slobodu slova, združovania a zhromažďovania, dopúšťal sa obmedzovania základných ľudských práv, osobnej slobody, práva na prácu, vzdelanie, vlastníctvo či osobný život, bol v područí Nemeckej ríše a jej expanzívnej politiky, uskutočňoval protižidovské opatrenia a v spolupráci s nacistickým Nemeckom umožnil vyvraždenie desiatok tisícov Židov, občanov tohto štátu. Busta pre Ferdinanda Ďurčanského nie je iba nešťastným rozhodnutím či hlbokým omylom, je aj výsmechom všetkým, ktorým sú blízke ideály humanity a univerzálnosti ľudských práv. "Ak sa proti takýmto aktom verejnosť nepostaví, onedlho na Slovensku vyrastú pamätné tabule a sochy pre Vojtecha Tuku či Alexandra Macha, pre Karola Bacílka či Vasila Biľaka," napísali členovia rady vo vyhlásení.
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť verí, že rozhodnutie o odhalení busty Ferdinandovi Ďurčanskému, ktoré vzbudzuje podozrenie z porušovania platných zákonov Slovenskej republiky, bude preskúmané nezávislými súdmi. Vyzýva svojho predsedu Rudolfa Chmela aj ďalších členov vlády SR, poslancov Národnej rady SR a ďalších verejných činiteľov, aby sa svojou autoritou zasadili o také riešenie, ktoré bude v súlade s predstavou Slovenska ako slušnej demokratickej krajiny uctievajúcej skutočných hrdinov a významné osobnosti a nie protagonistov režimov, ktoré sú smutnou kapitolou v našej histórii.
Po odhalení busty Ferdinanda Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci začala polícia trestné stíhanie vo veci prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia Slovenskej republiky. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nebol nikdy zrušený.
