RAJEC. Na prvých fotografiách Miroslava Bellana boli jeho kamaráti z rodnej Lietavskej Lúčky. Fotil, čo prišlo a medzi prvými mal doma aj fotokomoru. Keď však vymysleli farebnú fotografiu, fotiť prestal. „Zistil som, že farby na nej nezodpovedajú realite,“ hovorí Miroslav a ako inak, pri našom spoločnom rozhovore má na stolíku položený svoj najnovší fotoaparát.
„Trucovať“ vydržal takmer dvadsať rokov. Medzitým pracoval ako obchodný manažér. Vtedy bol ešte pre ľudí z Rajeckej doliny neznámou osobou.
Začala to muchotrávka
„Mojou vášňou boli huby. Chodieval som na internetové stránky venované hubárom a hubám. Napadlo mi, že by som tie huby, o ktorých sa diskutovalo mohol odfotiť. A tak ma to chytilo, že som trikrát do týždňa chodil do lesa fotiť. Prvá bola muchotrávka. Tá fotka dodnes patrí medzi moje najobľúbenejšie. Fotografie som pridával na internet a občas k nim pripísal nejaký publicistický článok,“ vraví Miroslav.
Vtedy si povedal, že prečo by nezačal fotiť aj iné veci? „Fotil som Rajec, ako mesto, z čoho neskôr vznikli pohľadnice, fotil som kamarátov, ktorých som stretol, neskôr už aj cudzích ľudí. Tak som si povedal, prečo nefotiť aj svadbu? Pustil som sa do toho a ľuďom sa to páčilo.“
Okrem toho fotil rôzne kultúrne podujatia, folklórne festivaly, akcie v Čičmanoch, Fačkove, Kamennej Porube, Rajci a vôbec v celej Rajeckej doline. Autom sa presúval z dediny do dediny. „Bavilo ma to. Naučil som sa postaviť dopredu, lebo najkrajšie zábery sú práve z blízka. Človek je odrazu na očiach. Na to si musí zvyknúť, stratiť ostych.“
Jemu sa to podarilo. „Všetko som to robil vo svojom voľnom čase a zadarmo. Robím to tak dodnes." Jediné, za čo si necháva platiť sú spomínané svadby či stužkové.
Tolerantná manželka
To, že trávil veľa času mimo domu ovplyvnilo pravdaže aj rodinu. „Manželka je k tomu veľmi tolerantná, ale nemám žiadne iné zábavky. Je to moja práca aj záľuba. Navyše robievam zväčša po víkendoch, takže nemám problém si spraviť víkend v týždni. Vtedy som doma a strihám filmy.“
Kamarátka kamera
Netrvalo dlho a Miroslava začali známi presviedčať, aby im svadbu nielen nafotil, ale aj natočil. To bol jeho prvý kontakt s kamerou. Skamarátili sa a Miroslav sa naučil ju nielen dokonale ovládať, ale aj to, čo natočí, dobre zostrihať.
Medzi jeho najzaujímavejšie videá určite patrí výmena slovenského dvojkríža na Kľaku. „Spolu so synom sme sa vybrali do Fačkova, kde sme sa rozprávali s ľuďmi, starostkou, a potom sme vyrazili celá výprava s dvojkrížom na Kľak, kde ho inštalovali,“ spomína.
„Uvažoval som čo ďalej. Vzal som si teda kameru do lesa a natočil niekoľko krátkych filmov. Keďže som sa začal venovať aj makrofotografii, prispôsobil som tomu kameru a na filmoch možno vďaka tomu vidieť detailne oko slimáka. Je veľké ako dvojeurovka. Rovnako som spravil dokument o rakoch a podobne.“
Záľuba aj práca
Všetky tieto veci robil po práci. „Odrazu však tej práce zo záľuby začalo byť viac.“ Nakoniec odišiel z firmy a začal sa svojej záľube venovať naplno. Dodnes neľutuje. V obecnej televízii v Kamennej Porube vysielali jeho dokumenty.
„V priebehu dvoch rokov to bolo asi 120 dielov vysielania.“ Natočil a nafotil mnoho svadieb, stužkových, z ktorých má doma už takmer tisícku DVD. A aj vďaka tomu je všade známy. „Dnes keď prídem do Kuneradu či Kamennej Poruby, tak ma ľudia poznajú.“
