ŽILINA. Liečba ľudí pomocou zvierat, tzv. animoterapia, je vo svete už dlhé roky známa a obľúbená. Čaro terapie spočíva v tom, že človek nevníma liečbu a svoju chorobu, ale prítomnosť zvieraťa, čo mu robí veľkú radosť. „Zviera vám dáva pocit, že vás má rado. Je neustále pri vás. Keď toto človek cíti, tak je šťastný a dokáže prekonať oveľa viac, ako keď je depresívny,“ začína rozhovor Jarmila Krakovská, interná lekárka Fakultnej nemocnice s poliklinikou.
Rovnakú radosť robí dlhoročnej lekárke aj jej kôň Lord, o ktorého sa začala starať, keď jej dcéra odišla študovať do Prahy. Keďže bol koník vždy v prostredí malých detí, skrsla v hlave Jarmily myšlienka skvalitňovať život chorým deťom animoterapiou, konkrétne hipoterapiou.
Na Slovensku však nebola táto liečba veľmi známa, preto si na svojho pacienta musela chvíľku počkať. Nakoniec všetko zariadila zhoda náhod. „Už dávno som chcela robiť hypoterapiu, ale nemala som nikoho, komu by som túto liečbu ponúkla. A zrazu sa mi ozvali rodičia postihnutého dievčatka z Čadce. V Prahe, kde ju liečili, im odporučili práve tento spôsob rehabilitácie,“ spomína.
Hipoterapia
Jej prvá pacienta Mirka k nej prišla pred 5 rokmi. Správa o pozitívnych výsledkov po pár hodinách jazdy na koni sa rýchlo rozniesla medzi ďalších rodičov postihnutých detí. Odvtedy sa na Lordovi previezlo ďalších 7 detí s podobným osudom, akú postihol Vierku. A v čom teda spočíva liečebná sila hipoterapie? „Pacient pri aktívnom pohybe koníka musí udržiavať rovnováhu, aby z neho nespadol. Pričom si neuvedomuje, že si vlastne aktivizuje svalové skupiny, ktoré sú za normálnych okolností pasívne. Hipoterapia sa zväčša robí na neosedlanom koni, aby mal pacient priamy kontakt s telom zvieraťa. To je veľmi dôležité, pretože teplo koňa prechádzajúce na telo pacienta zohrieva jeho svalové skupiny, ktoré sa takto uvoľňujú,“ vysvetľuje podstatu liečby Krakovská.
Najskôr nadviažu kontakt
A ako taká hipoterapia prebieha? „ Pred jazdou musí dieťa s koníkom najprv nadviazať kontakt. Hladká ho, čistí kefou, aby sa navzájom spoznali. Potom sa pristúpi k jazdeniu. Jazda je pomalá, plynulá. Kôň rovnomerne kráča a dieťa sa prispôsobuje jeho pohybom a mojim pokynom. Hladká hrivu koňa, ľahne si na neho, chytá bičík,“ opisuje spôsob rehabilitácie.
Pri jazde asistujú okrem doktorky Krakovskej ďalší dvaja ľudia. Rodič, ktorý dáva pozor, aby sa dieťa nezošmyklo a vodič koňa. Jedna jazda trvá približne asi 10 – 15 minút. Jazdením sa zlepšujú pohybové schopnosti dieťaťa, posilňuje sa mu svalstvo, zlepšuje sa chôdza a držanie tela. V neposlednom rade prítomnosť koníka pozitívne vplýva aj na mentálne funkcie dieťaťa.
