Pochádza z Francúzska. Hovorí po anglicky, španielsky, francúzsky a rozumie aj po slovensky. Počas svojho života precestoval veľké množstvo krajín, kým sa neusadil na Slovensku.
Čomu ste sa venovali pred tým, ako ste prišli na Slovensko?
- Na univerzite som študoval ekológiu a genetiku. Neskôr som pracoval ako novinár pre asociáciu na ochranu životného prostredia. Pred odchodom na Slovensko som bol profesorom biológie vo Francúzsku.
Ako ste sa dostali na Slovensko?
- Jeden môj kamarát pracoval v Maďarsku na belgickom lýceu podobnom tomu v Žiline. Povedal mi, že v Belgicku hľadajú profesora biológie na prácu na Slovensku. Mal som chuť cestovať, tak som zavolal a prijali ma.
Takže cestovanie bolo hlavným dôvodom, prečo ste sa rozhodli skúsiť to?
- Obľubujem cestovanie a vyučovanie. Rovnako mám rád slovanské krajiny. Chcel som vyskúšať život v strednej alebo východnej Európe. Nevyberal som si, že chcem ísť na Slovensko. Bola to náhoda, že som sa dostal práve sem.
Mali ste predtým nejaké poznatky o Slovensku alebo ste išli do neznáma?
- Poznal som len niekoľko základných historických súvislostí ako vznik Československa, obdobie komunistického režimu, Pražská jar či nežná revolúcia. Vedel som ešte, že hlavným mestom je Bratislava a že Andy Warhol mal slovenské korene. Ale to je asi tak všetko.
Súčasnú situáciu ste teda nepoznali. Neobávali ste sa toho?
- Nie. Som odvážny a rád skúšam nové veci. Navyše, počul som, že na Slovensku sú krásne ženy. Prečo sa teda báť?
Nemali ste po príchode problém s adaptáciou?
- Nie. Pokiaľ vás ľudia dobre prijmú, ľahko sa začleníte v novej krajine do spoločnosti. Mne sa to stalo. Na druhej strane, mestská architektúra ma trochu desila, ale ľudia boli ku mne milí a rýchlo som si našiel priateľov.
Čo vás tak desilo?
- Panelák a mestské centrum, ktoré je síce pekné, ale veľmi malé. Býval som v Bordeaux a rozdiel je enormný!
Miestny jazyk ste nepoznali. Ako ste sa vo vašich začiatkoch dorozumievali?
- Hovoril som trochu po rusky a hneď som sa začal učiť slovenčinu. Po roku som takmer všetkému rozumel. V Žiline však žije mnoho ľudí, ktorí hovoria aj po anglicky, po španielsky alebo po francúzsky.
Po príchode ste pôsobili svojsky, napríklad štýlom obliekania. Nestretli ste sa aj s nejakými negatívnymi reakciami?
- Raz áno. Mal som oblečené tričko s nápisom Ľudia proti rasizmu. Na železničnej stanici ma nejaký fašista napadol a utiekol.
Ako ste zareagovali?
- Nijako. Bol som príliš šokovaný, aby som stihol niečo urobiť. Inak som sa ale nestretol s ďalšími negatívnymi reakciami. Občas mám ešte problémy s opitými ľuďmi, ktorí sa chcú so mnou rozprávať. Keď mám čas, pohovorím si. Niekedy však nemám náladu a oni napriek tomu stále naliehajú.
V Žiline pôsobíte ako učiteľ. Aký je váš názor na slovenské školstvo?
- Poznám len bilingválne gymnázium, na ktorom učím. Mám však dojem, že systém je dobrý. Podľa mňa je problém skôr v univerzitách. Prečo by inak všetci naši žiaci odchádzali študovať do Čiech?
Akí sú slovenskí študenti?
- Sú leniví, ale menej ako vo Francúzsku. Avšak podľa môjho názoru všeobecne v celej Európe žiaci medzi pätnástimi a osemnástimi rokmi myslia na všetko možné okrem školy.
Na Slovensku žijete už šiesty rok. Akí sú Slováci ľudia v porovnaní s Francúzmi?
- Slováci si viac vážia tradície. Veľmi dôležitá je pre nich rodina. Na ľudí má veľký vplyv aj kresťanské náboženstvo. Vo Francúzsku je vysoká rozvodovosť, mnohé rodiny sú neúplné.
Vysoká rozvodovosť je aj na Slovensku. V roku 2009 dosiahla štyridsať percent.
- Vo Francúzsku asi päťdesiat. Navyše stále platí, že rodina je na Slovensku oveľa viac tradičnejšia. V dôsledku toho je tu napríklad menej homosexuálnych párov ako vo Francúzsku.
Jedna z vládnych strán sa však snaží presadiť legalizáciu registrovaných partnerstiev.
- Myslím si, že ak to tí ľudia chcú, môžu to urobiť. Obyčajnému človeku to môže byť jedno. Nerozumiem, prečo sú niektorí proti tomu. Sčasti to síce chápem, keďže kresťanské tradície sú tu veľmi silné, ale to aj v Španielsku a partnerstvá sú tam povolené. Ja som za legalizáciu. Všade, kde to existuje, funguje to bez problémov.
Nemyslíte, že ľuďom možno prekáža ich sebazviditeľňovanie ako napríklad Dúhový pride? Za tradičnú rodinu sa žiadne akcie nerobia.
- Ako hovorím, mne je to jedno. Ja som spokojný, keď sú tí ľudia šťastní. Ale chápem, že tu nie ste na to zvyknutí.
Odíďme od politických tém. Čomu sa rád venujete mimo vyučovania?
- Predovšetkým prírode. Aktívne sa zúčastňujem na viacerých projektoch v kultúrnych a ekologických organizáciách na Slovensku.
V akých?
- Napríklad Stanica Žilina-Záriečie alebo združenie Mulica.
Aké sú tam vaše úlohy?
- Snažíme sa ľudí presvedčiť, aby viac využívali bicykel a hromadné dopravné prostriedky než autá.
Prečo nie autá?
- Používať autá je správne, ale nie na krátke vzdialenosti. Znečisťujú vzduch, čo môže byť dôvodom zvýšenia výskytu rakoviny a alergií u detí. Ďalším problémom sú zápchy, ktoré sú niekedy neznesiteľné v meste i medzi Žilinou a Martinom. Ja uprednostňujem vlak a bicykel. Je to zdravšie, čistejšie a bezpečnejšie.
Vy ste známy tým, že radi cestujete. Aké sú vaše najobľúbenejšie destinácie na Slovensku?
- Mám rád celé Slovensko, od Bratislavy až po severovýchod. Národný park Poloniny, Bardejov, Medzilaborce, dedinky vo Veľkej Fatre ako Blatnica, okolie Rožňavy, Slovenský raj, Tatry, Skalica, Myjava, Banská Štiavnica, Stará Ľubovňa, Sabinov, jednoducho všetko.
Slovensko ste si teda značne obľúbili. Viete si predstaviť, že by ste tu ostali navždy?
- Neviem. Život je plný prekvapení. Ale aj keby som odišiel, Slovensko vždy zostane mojim druhým domovom. Zatiaľ však neviem nič viac než len to, že minimálne rok ešte zostanem na Slovensku.
A čo keby ste teraz dostali ponuku vrátiť sa späť do Francúzska?
- Ešte sa nechcem vrátiť. Život vo Francúzsku je veľmi ťažký pre tých, ktorí nemajú dosť peňazí. Navyše, nepodporujem prezidenta Sarkozyho. Vrátim sa najskôr vtedy, keď on odíde. S humorom hovorím, že som typ politického utečenca.
Neprijali by ste teda ani ponuku na dobre platenú prácu pre francúzsku vládu?
- Peniaze pre mňa nie sú až tak dôležité. Chcem robiť predovšetkým to, čo ma baví. Samozrejme, aby som mal aspoň na byt a jedlo. Ak je práca pre mňa zaujímavá, môžem ísť kdekoľvek. I do Francúzska, ale neskôr. Momentálne však chcem objavovať svet, naučiť sa nové jazyky a spoznať rozličné kultúry.
