STREČNO.
Jedným z iniciátorov obnovenia pltníckej tradície bol Pavol Albrecht, podľa ktorého siahajú začiatky pltníctva do 11. storočia. "Najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Dôvodom boli aj vodné diela medzičasom postavené na Váhu. Takže zhruba od roku 1935 sa na Váhu úplne prestalo pltníčiť," skonštatoval Albrecht.
Po obnovení tradície ponúkajú strečnianski pltníci približne hodinovú plavbu na sedemkilometrovom úseku Váhu. "Turistom predstavujeme plte nielen ako tradičný dopravný prostriedok, ale máme možnosť ukázať im aj to, čo pltníci v minulosti videli. Východiskom plavby je pltisko Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov. Najproblémovejšie časti obávaných skál Margita a Besná odstránili v rokoch 1937-1938 a materiál použili pri stavbe železničného zvršku. V minulosti najnebezpečnejší úsek na Váhu je dnes prakticky jediným úsekom, ktorý nenarušila industrializácia a ponúka mimoriadne vysokú koncentráciu prírodných, historických, kultúrnych a technických zaujímavostí," povedal Albrecht.
S históriou pltníctva i okolitej krajiny oboznamujú podľa Albrechta cestujúcich na 12-miestnych pltiach vždy dvaja vyškolení pltníci v svetových jazykoch. "Priemerný ročný záujem je 5000 až 6000 ľudí, čo závisí od hospodárskej situácie. Práve rok 2009 sa negatívne podpísal pod stále stúpajúcu návštevnosť. Rovnako aj vstup do Európskej únie do určitej miery obmedzil záujem poľských a českých návštevníkov, ale v súčasnosti sa to znova vracia do normálnych koľají. Takže, pokiaľ nepríde veľká voda a veľké zrážky ako minulý rok, mohli by sme o tejto sezóne hovoriť ako o lepšej," dodal Albrecht.
Doplnil, že kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava a najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
