ŽILINA. Ukáž mi ako píšeš a ja ti poviem aký si. Každý z nás už iste počul, že z písma je možné zistiť povahu človeka. „Grafológia sa snaží prostredníctvom písma stanoviť povahové vlastnosti človeka v oblasti intelektu (logika, intuícia, predstavivosť, mentálna aktivita a pod.), osobnostných charakteristík (extroverzia, introverzia, emotivita, citlivosť, diplomacia prispôsobivosť a iné) či pracovných schopností (koncentrácia, dôslednosť, stálosť a vytrvalosť v práci, riadiace schopnosti atď.),“ hovorí RNDr. Eduard Jablonský, prezident Slovenskej grafologickej spoločnosti. „Čo sa však zistiť nedá sú napr. pohlavie (len rysy mužské a ženské), sexuálna orientácia, vek, povolanie, rasa, vzdelanie a náboženské zameranie Niekedy je aj problém aj so zisťovaním či je dotyčný pravák alebo ľavák. Tieto skutočnosti však potrebujeme poznať pred grafologickým rozborom.“
Minimálne jedna strana
Od prevzatia rukopisu až k samotnému vyhodnoteniu písma je dlhá cesta. Dotyčný, ktorý chce o sebe niečo zistiť, by mal grafológovi odovzdať minimálne jednu stranu formátu A4. „Mal by to byť nelinajkový papier a text písaný v normálnych podmienkach – ideálne je, keď nie je písaný na skle alebo inej tvrdej podložke, lebo tým skresľuje tlak. Človek by mal byť v dobrej pohode a písať by mal perom, na ktoré je zvyknutý – nemala by to byť fixka, gélové pero alebo pokazené písadlo či ceruzka. Nevhodné a “zakázané“ pre rozbor sú faxované texty. Bežnou je dnes v dnešných podmienkach prepisovačka, hoci ideálnejšie by bolo plniace pero“ vraví Jablonský.
Písmo je neverbálna komunikácia a teda keď píšeme mali by sme prirodzne dbať aj na to, aby bol text čitateľný. „Stretol som sa aj s rukopisom jedného vysokoškolského študenta, ktorý sme dvaja dlho lúštili, ale bolo to niečo mimoriadne Text bol opísaný viazaním, ktoré voláme nitka, ale v extrémnej forme. Ale to je skôr rarita,“ prezrádza grafológ.
S podpisom je problém
Niekedy je problém, že máme k dispozícii len niekoľko slov alebo iba podpis. „ Niektorí grafológovia tvrdia, že sa vôbec nemá robiť podľa podpisu hodnotenie povahy pisateľ, iní zas, že z podpisu vedia veľa vyčítať. Pravda je niekde medzi tým,“ hovorí Eduard Jablonský. „Podpis treba brať do úvahy predovšetkým v súvislosti v porovnaní s textom, lebo tam vidieť rozdiel textu a podpisu, jeho umiestnenie, veľkosť, sklon a pod., čo poskytuje významné doplnky k charakteristike pisateľa. Podpis je totiž krátky a nacvičený útvar a často extrémne zjednodušený alebo obohatený.“
Pre podpis však platia niektoré všeobecné závery, napr. či ide o stúpanie, klesanie, veľkosť, zväčšenie majuskúl, obohatenie, obkolesenie, podčiarknutie, forma mena a priezviska a podobne môžu napríklad vhodne doplniť rozbor textu. „Analýza len z podpisu je vždy ošemetná záležitosť, lebo je to niečo krátke a nacvičené, podpis vyjadruje ako sa chce pisateľ javiť navonok, naviac býva často úplne nečitateľný a pri jeho hodnotení sa nezriedka treba opierať o intuíciu. Lenže potom zas grafológ môže ľahko „streliť“ poriadne vedľa,“ vysvetľuje Jablonský.
Čitateľné či nečitateľné?
Ak sa človek podpíše čitateľne, nemá čo skrývať, zatiaľ čo, keď sa podpíše nečitateľne a niečo si necháva pre len seba. „Treba vziať v úvahu v tomto prípade aj skutočnosť, či sa nejedená o osobu, ktorá sa denne z titulu svojej funkcie veľmi často podpisuje na rôznych dokladoch a dokumentoch. Potom pochopiteľne jeho podpis je často zjednodušený, môže nadobudnúť charakter parafy, je rýchly a teda aj nečitateľný.“
Úmyselne nečitateľne sa však niekedy podpisujú zločinci pod záznamy výsluchu, akoby sa chceli od toho dištancovať. „Určitou kuriozitou bol napr. prípad kňaza v USA, ktorý predtým než sa zistili jeho pedofilne sklony sa podpisoval nečitateľne, vo väzení bol jeho podpis čitateľný. Nebolo už totiž čo skrývať.“
Grafológ – samouk
Eduard Jablonský sa o grafológiu začal zaujímať už v rokoch 1964 – 1965. Potom sa jej dlho nevenoval a vrátil sa k nej v 1997. „Som totálny samouk. Pozháňal som si literatúru, všetko čo vyšlo u nás v tej dobe, ale aj kopu zahraničnej literatúry.“
Istý český grafológ a písmoznalec raz povedal: na to aby bol dobrý odborník je potrebné preštudovať najmenej sto titulov domácej a zahraničnej literatúry.
Grafológ Eduard Jablonský vedie aj kurzy grafológie pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. „Je záujem, aj keď na začiatok kurzu ich príde do dvadsať záujemcov a na poslednom stretnutí, ich často len niekoľko, ostanú dvaja – traja. Každý si myslí, že je to jednoduché, ale keď im dám na konci kurzu rukopisy a požiadam ich, aby sa pokúsili napísať aspoň 10 riadkov o jeho autorovi, tak to je asi ten dôvod, že neprídu. Urobiť dobrý posudok nie je ľahké –musíte sa tým zaoberať zhruba 8 hodín, samozrejme nie v kuse. Rukopis si treba nechať pekne na očiach, chodiť okolo neho ako okolo peknej kvetiny, pozerať sa naň, urobiť si dojem. Až potom to treba zanalyzovať podľa znakov – ale to je to najmenej. Rozoznávať znaky sa dá naučiť v podstate ľahko, ale oveľa je vybrať správnu interpretáciu a napísať posudok. Grafológ musí vlastnosti vystihnúť tak, aby boli vyjadrené vo výstižnej, priaznivej a akceptovateľnej forme pre analyzovanú osobu a naznačiť a poradiť jej ako sa vyrovnať s prípadnými problémami a nežiaducimi vlastnosťami.“ ochotne vysvetľuje Jablonský.
Pletú si pojmy
Eduard Jablonský upozorňuje, že je zásadný rozdiel medzi grafológiou a písmoznalectvom. „Grafológia je jedna z projektívných metód psychológie. Je to metóda či, technika, ktorá vychádza z vedeckých princípov a zaoberá sa určovaním povahových vlastností človeka. Pravdaže, môže sa použiť aj v kriminalistike (napr. pri typológii podozrivého). Ale hodnotením pôvodu, pravosti, falošnosti písomností, dokumentov a podpisov sa zaoberá forenzná grafológia alebo inak povedané písmoznalectvo (odbor ručné písmo). A to už je niečo iné.“
