ie. O futbalových aj nefutbalových stránkach života na Blízkom východe sme sa s rodákom z Rudiny porozprávali.
Ako hodnotíte jarnú časť sezóny?
- Zo začiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké, ale postupne sa to zlepšovalo. Najväčším problémom pre mňa bola rečová bariéra. Najskôr som nehrával, čakal som na svoju príležitosť. Po nejakých piatich zápasoch mi ju tréner dal, odohral som šesť duelov v rade. Bohužiaľ som si štyri kolá pred koncom natiahol lýtkový sval a do konca sezóny som už nehral. Verím, že v novom ročníku ma bude zdravie poslúchať a odohrám čo najviac zápasov.
Ako ste sa vyrovnávali s jazykovou bariérou?
- Chodil som do jazykovej školy, dosť mi to pomohlo. Aj keď to bolo trocha zložité, učiteľka hovorila len anglicky. Ale doma mi pomáhala manželka, učím sa každý deň. Angličtinu sa nenaučím za tri mesiace, ale budem sa snažiť.
V klube boli so sezónou spokojní?
- Bolo sklamanie, chceli obhájiť majstrovský titul. Ale majstrovská Maccabi Haifa odohrala lepšie zápasy, my sme so slabšími súpermi zaváhali. Haifa prehrala jediný zápas, majstrom sa stala zaslúžene. Ale náš klub vyhral izraelský pohár, boli v skupinovej fáze Ligy majstrov, takže celkovo boli so sezónou spokojní.
Akých má Hapoel fanúšikov?
- Je to neopísateľné, keď to porovnávam so Slovenskom. Fanúšikovia sú neuveriteľní, chodia do hľadiska dlho pred zápasom, keď ešte ani nie sme na ihrisku pri rozcvičke. Odkedy nastúpime na zápas, tak spievajú, až do konca. Máme 17-tisícový štadión, 12 až 15-tisíc ľudí je tam stále a na derby je vždy vypredané.
Ako sa vám páči v Izraeli?
- Do Izraela som išiel s obavami, predsa len susediace štáty sú dosť nepokojné. Ale môžem si zaklopať, bol tam pokoj, čistučko, mesto sa mi veľmi páči, ako aj iné mestá. Je tam čo pozerať, je to krajina s bohatou históriou.
Nie je Vám ľúto, že ste trocha zišli z očí reprezentačnému trénerovi?
- Reprezentácia ma láka vždy, ale momentálne som rád, ako to je. Budeme hrať európsky pohár a keby sa nám podarí prebojovať do skupinovej fázy, tak by som bol znova na očiach. Hlavný cieľ je však, aby boli so mnou spokojní v klube, ostatnému nechávam voľný priebeh.
Aké podmienky ste našli v Hapoeli?
- Asi také isté ako v MŠK, aj Žilina má prepracovanú starostlivosť o hráčov a celkové fungovanie, nie je tam veľký rozdiel.
Čo hovoríte na jarný prepad MŠK v lige na tretie miesto?
- Mrzí ma to. Chlapcov som sledoval, vo futbale sa stáva, že na mužstvo príde kríza. Spájalo sa to s tým, že som odišiel ja, Robo Jež a Tomáš Oravec, ale v tom to nebolo. Verím, že toto bolo len jedno nevydarené obdobie, chlapcom sa ďalšia sezóna vydarí a prerazia aj v Európe.
Aké máte najbližšie plány?
- Pripravovali sme sa na dovolenku, ale sme ju zrušili. Budeme len doma. V Izraeli som sa nemal veľmi s kým porozprávať, som rád, že sme na Slovensku a budeme tu tráviť zbytok voľného času. Naspäť do klubu odchádzam 19. júna.
