Rozprávanie o svete hudby i o tom, ako sa vďaka talentu a práci možno dostať na popredné divadelné a filmové scény moderoval Peter Ničík. V komornej atmosfére ozvláštnenej filmovými citátmi s hudobnými ukážkami z tvorby Michala Novinskeho si prítomní vypočuli jeho príbeh. Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka podpore Nadácie SPP.
Rozhodnutie sa pre hudbu
Michal Novinski, držiteľ Českého leva za hudbu k filmu Jana Svěráka Kuki se vrací či ceny Slnko v sieti za hudbu k filmu Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub, je autorom hudby k viac ako 90 filmom a divadelným predstaveniam. Spočiatku však inklinoval skôr k výtvarnému umeniu, už v detskom veku bol schopný maľovať verné kópie starých majstrov. „Popri tom som robil atletiku, hral na klavíri, vystrihoval z ABC-čka lietadielka.“ hovorí s úsmevom známy umelec. Napokon sa rozhodol pre hudbu. „Dávala mi možnosť robiť niečo, čo ešte nebolo, aspoň som si to myslel.“
Hral naživo a improvizoval
Už počas základnej školy zložil Michal hudbu k predstaveniu staršieho brata v divadle poézie, hral v kapele. Bol gymnazista, keď sa na neho obrátila vedúca súboru Diana Hana Bieleschová, aby skomponoval hudbu k scénickému tancu. „Ešte v Žiline som sa spoznal s Tónom Šulíkom a Vladom Móresom, Jarom Štrbom, Petrom Tabačkom, ktorí mali divadlo pantomímy a potrebovali hudbu k predstaveniam. Neskôr išli študovať do Bratislavy. Tónovi som zložil hudbu k absolventskému predstaveniu a tam si ma všimli režiséri. Napríklad Ďuro Nvota mi ponúkol robiť hudbu v Astorke k predstaveniu Kazimír a Karolína, Ondro Šoth zas pre balet. Mal som 19 rokov a vyzeral na 15. Milan Sládek sa vtedy vrátil z Nemecka, zavolal mi, či by som nechcel robiť jeden študentský projekt, hral som tam naživo a improvizoval – to boli moje profesionálne začiatky.“
„Náhodná“ spolupráca
Nasledovala spolupráca s Paľom Barabášom, Mariánom Vargom, Janom P. Muchowom, Michalom Dočekalom či Anetou Langerovou.
Za spoluprácou s Janom Svěrákom stála podľa Michala Novinskeho náhoda. „Asi pred ôsmimi rokmi som v Prahe dokončoval reklamu. Bol tam strihač, ktorý si to zapamätal a po piatich rokoch mi zavolal, či ma môže odporučiť Honzovi. Poslal mi ukážky s tými podivnými postavičkami, mal som veľmi veľa práce, a v strese som hudbu urobil asi o mesiac skôr. Potom mi zavolal Honza, že som vyhral konkurz a že chce so mnou spolupracovať.“ Stretnutie s Janom Svěrákom, uznávaným strihačom Aloisom Fišárkom či významným reklamným režisérom Ivanom Zachariášom na Michala Novinskeho veľmi zapôsobilo. „Sú to tí najnormálnejší ľudia, akých som vo filmovom biznise stretol. Dlho som mal pocit, že to, čo robím, robím preto, lebo nemajú niekoho lepšieho. Títo ľudia vám dodajú sebavedomie – sú veľmi pracovití, nepovyšujú sa ani neponižujú.“
Magický svet hudby
Hudba dokáže podľa známeho autora spúšťať v človeku mechanizmy vytvárajúce pocity, ktoré nepozná. „Zážitok z hudby prichádza, keď prežívate pocity, ktoré inde nezažijete. Správna hudba vo filme je vtedy, ak ju vyberiete, tak sa situácia úplne stratí. Naraz tam tie emócie nie sú.
Keď dostanem neozvučený film, alebo čítam scenár, sú miesta, kde sa mi hudba vybaví, počujem ju. Snažím sa zachytiť ju čo najpresnejšie. Keď som bol mladší, chcel som zopakovať pocit, ktorý sa mi objavil v mysli. Teraz sú to už konkrétne melódie, alebo obsadenie nástrojov, niekedy je to len rytmus.“
Michal Novinski, vlastným menom Michal Ničík, odpovedal na otázky aj v súvislosti s jeho pseudonymom. Prítomným sa zdôveril, že sa chcel vrátiť k pôvodnému priezvisku svojich poľských predkov - Niecziak, ktoré nosili ešte pred poslovenčovaním v 30. rokoch minulého storočia. „Chcel som to vrátiť späť, lebo sa mi to zdalo zaujímavé, ale bol s tým problém. Tak som si jedného dňa povedal priezvisko Novinski, páčil sa mi ten zvuk a asi mi to prinieslo aj šťastie.“
Autor: Beáta Jarošová
