HVOZDNICA. „Sme Folklórna skupina Javorníček z Hvozdnice a Štiavnika a zameriavame sa na náš miestny, autentický folklór, v minimálnej úprave,“ povedal nám Juraj Jakubík, keď sme sa stretli.
S ľudovou hudbou totiž vyrastal. V roku 1977 založil FSk Štiavnik jeho otec, Otto Jakubík. V tej dobe ešte pôsobili v Štiavniku. Neskôr, keď bolo viac členov zo susednej obce Hvozdnice, prešli trénovať tam a tam ostali dodnes.
Láska k folklóru
Keď sa Juraj Jakubík vrátil z vojny, mal okolo 24 rokov, prevzal po svojom otcovi folklórnu skupinu Javorníček a začal ju viesť on. Už predtým však mal k tejto práci blízko.
„Mal som asi len 17, keď som sa začal venovať výskumu hudby v našej doline. Zbieral som piesne, zvyky, kroje, jednoducho všetko, čo sa týka ľudovej kultúry. Teraz z toho materiálu vychádzam pri tvorbe scénických choreografií, či hudby,“ prezradil. Materiály má z celej Štiavnickej doliny.
„Mali sme šťastie, zachovali sa nám pôvodné vzory krojov a niektoré dievčenské kroje. Podľa toho vieme ušiť všetko tak, ako to mali naši predkovia. Naviac v celej doline máme jednotný kroj.“
On sám dokonca patrí k tým, ktorí dokážu jednotlivé časti krojov vyrobiť. „Šijem súkenné súčasti krojov, širáky, kožúšky, vyrábam krpce. Pokiaľ ide o výšivky, to nechávame na krajčírku,“ vysvetľuje.
Vystrúhaj si píšťalôčku
Juraj Jakubík kedysi hrával v Ľudovej hudbe Javorníček. Pravdaže, i dnes si ešte zahrá. „Hrával som na píšťalku. Je to špecifická píšťalka, ktorá sa len v tejto oblasti robila. Tak-zvaná žľabená,“ povedal nám. Ide vraj o starý spôsob výroby. „Píšťalka sa nevyrába vŕtaním ale žľabením. Je to najarchaickejší spôsob výroby píšťal,“ vyslovil a dodal, že na jej výrobu netreba nič iné iba malý nožík.
„Pastieri si tieto píšťalky kedysi vyrábali na poli. Použili liesku, tá sa rozštiepila, vylúpilo sa z každej polovice drevo, čiže sa vyžľabilo, potom spojili tie dve polovičky dokopy a obtočili čerešňovou kôrou,“ vysvetlil nám ochotne postup výroby starého nástroja.
„Je to síce starý spôsob výroby, ale tento typ píšťal doteraz používame. Sú nepohodlné, lebo sa to rýchlo rozsuší, nemá to tie akustické vlastnosti ako vŕtaná píšťalka, ale je to pôvodnejšie, originálnejšie. A najmä typické pre túto oblasť.“
Javornícke ozveny
V súčasnosti má Javorníček detský folklórny súbor, ktorý má okolo 15 detí a vedie ho Jurajova dcéra Anna. Tiež má folklórnu skupinu, ktorú si „vychoval“ sám Juraj Jakubík a poslednou zložkou je ľudová hudba, v ktorej majú svoje stále miesto Jurajovi dvaja talentovaní synovia a dvaja bratia Fupšovci zo Štiavnika.
V roku 2007 vznikla Folklórna skupina Javorníček. Vytvorila sa zo starších členov detského folklórneho súboru.
V ten istý rok sa uskutočnil aj prvý ročník regionálneho folklórneho festivalu Javornícke ozveny.
Nepoznajú pôvodný repertoár
„Stretávame sa s tým, že sú regióny ako je napríklad Terchová alebo Detva, kde keď začne hrať ľudová hudba, tak miestni si s nimi zaspievajú, pretože texty dobre poznajú. Ale tu keď začnú muzikanti hrať, tak sa chytí máloktorý domáci. Nepoznajú pôvodný repertoár,“ začal vysvetľovať Jakubík.
„Festival robíme preto, aby si ľudia uvedomili, že oblasť Javorníkov má bohaté piesňové dedičstvo. Je to taký mikroregión – má spoločné znaky, čo sa týka kroja, ľudovej kultúry, zvykov, hudobného prejavu. Chceme, aby sa na festivale stretli a aby sa ľudia k miestnemu folklóru viac priblížili.“
Piaty ročník Javorníckych ozvien, ktorý bude v sobotu 11. júna bude špecifický. „Tento ročník bude zameraný hlavne na ľudové hudby a nástroje v oblasti Javorníkov,“ upresnil Jakubík, ktorý zároveň všetkých priaznivcov a milovníkov folklórnej hudby na podujatie srdečne pozýva.
