Zákonom chránené živočíchy, dažďovník obyčajný a netopiere, sú už niekoľko rokov obyvateľmi miest, najmä sídlisk. Žijú v útrobách panelových domov. Keďže zatepľovanie obytných priestorov ich zabíja, rozbehol sa v týchto dňoch projekt na ich záchranu.
ŽILINA. Dobrovoľníci z mimovládnych organizácii rozbehli minulý pondelok v mestách Bratislava, Košice a Žilina celoslovensky projekt s názvom „Návrat dažďovníkov“. Ich cieľom je upozorniť na to, že zatepľovaním panelákov dochádza k likvidácii hniezdisk a zimovísk zákonom chránených živočíchov, dažďovníka obyčajného a netopiera. Tie si totiž za nový domov vyberajú práve panelákové domy.
Paneláky - nový domov
„Dážďovníky a netopiere pos-ledné desaťročia stratili svoje pôvodné úkryty. Vzhľadom na to, že sa každým rokom rozširuje zástavba, ľudia nevedomky zničili dažďovníkom skalné biotopy a netopierom staré bútľavé stromy. Z toho dôvodu si začali tieto živočíchy hľadať náhradné bývanie a našli si ho práve v mestách,“ vysvetľuje Ľubomíra Vavrová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Veľká časť slovenskej populácie dážďovníkov si za nový domov vybrala práve sídliská s panelovými domami. Tu si vo vetracích otvoroch v strešnej atike a v štrbinách medzi panelmi budujú nové hniezda. Rovnako je to aj s netopiermi, ktoré sa do panelákov sťahujú najmä na jeseň, aby mali kde prezimovať. Keďže v súčasnosti dochádza k hromadnému zatepľovaniu týchto budov, zhoršujú sa podmienky pre život zákonom chránených živočíchov.
Pochované zaživa
„Ak nebudeme riešiť túto problematiku v mestách, kde máme viac ako 90% populácie dážďovníkov a nevedomky im budeme znemožňovať hniezdenie, môžeme spôsobiť rapídny pokles ich výskytu,“ upozorňuje odborníčka. Stavebné firmy, ktoré realizujú zatepľovanie, totiž nevedomky pri pokladaní zatepľovacích materiálov prekryjú vstupy do priestorov, kde sa tieto živočíchy zdržujú a veľakrát ich doslova pochovajú zaživa. „Takto samozrejme dochádza k ich úhynu,“ vysvetľuje Vavrová.
Keďže dažďovníky aj netopiere patria medzi živočíchy európskeho významu, cieľom dobrovoľníkov je splniť záväzky voči EÚ a šíriť medzi ľuďmi osvetu, ako ich uchrániť pred vyhynutím. „Dobrou správou je, že existujú technické opatrenia, finančne nenáročné, ktoré v žiadnom prípade nespôsobujú znižovanie kvality zatepľovania. Jedným z nich je, že sa v mriežke vetracích otvorov ponechá vstup, cez ktorý netopiere i dažďovníky prejdú do svojich úkrytov. Ďalšia možnosť je nainštalovanie špeciálnej búdky, ktorá sa upevní na fasádu domu priamo počas zatepľovania,“ hovorí regionálna koordinátorka Vavrová.
Žilinské sídliska
Takýto spôsob záchrany hniezdisk je v zahraničí už dávno známy. Pred dvoma rokmi začali prvé búdky inštalovať aj na paneláky v slovenských mestách, a to v Bardejove, v Ružomberku, v Rimavskej Sobote. S touto myšlienkou smerujú aj do ďalších miest. Zameriavajú sa aj na Žilinu, najmä na veľké sídliska, kde je výskyt týchto živočíchov naozaj veľký. V najbližších dňoch budú riešiť ochranu dážďovníkov na Vlčincoch, ale monitorujú aj Solinky a Hájik.
„Na Hlinách je situácia trošku iná. Zaznamenali sme, že tu dážďovníky lietajú, ale paneláky na tomto žilinskom sídlisku sú iného typu a charakteru. Je tam menej možnosti na hniezdenie. Skôr sa zameriavame na tie, kde vieme, že sú otvory v atike a štrbiny medzi panelmi,“ vysvetľuje. Záchrana týchto živočíchov je pre ľudí veľmi dôležitá. Sú užitočnými pomocníkmi v boji proti komárom. „Jeden dážďovník uloví denne až 50 gramov hmyzu, jeden netopier dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov,“ dodáva jeden z koordinátorov, Martin Ceľuch.
Dobrí susedia
Okrem toho sú dažďovníky aj príjemnými nájomcami. Nešpinia, ani nie sú hlučné. Málokedy si človek uvedomí, že žijú v jeho blízkosti. „V mnohých prípadoch ani ľudia nevedia, že meter od ich balkóna dažďovníky hniezdia, pretože nevydávajú žiadne rušivé zvuky, len počas lietania. Dokonca aj trus vynášajú von a vyhadzujú ho mimo hniezda,“ dodáva Ľubomíra Vavrová.
