Asi ste to ani nečakali...
- Určite, mali sme skrátenú prípravu. Vďaka zväzu a sponzorom sa nám to podarilo. Sme radi, že aj na ťažšej trati sme dokázali, že nepatríme do starého železa.
Čo rozhodlo o vašom triumfe na dlhej trati?
- Dokázali sme sa pripraviť na to, čo nás tam čaká a správne načasovať formu. Na začiatku trate sme strácali, v jej strede, kde boli technickejšie pasáže, sme boli narovnako s Nemcami a až v závere sme ich predbehli.
Ktoré zlato z MS a ME, ktoré ste doteraz získali, si ceníte najviac?
- Cením si každé víťazstvo, horšie je ich obhajovať ako získať prvýkrát. S pribúdajúcim vekom je to pre nás cennejšie.
Máte už 21 zlatých kovov z najvyšších podujatí. Myslíte, že ste nedocenení?
- Neviem, či nedocenení, alebo nás všetci už hádžu do starého železa. Máme predstavu, kedy chceme skončiť
a nie, aby nám to niekto diktoval. Nie sme olympijský šport, pre tie sa v žiline ani na celom Slovensku nič nerobí. Je niekoľko športovcov, ktorí nevedia čo s peniazmi a ostatní len prežívajú.
Ako sa aj vo vyššom veku udržujete v kondícii?
- Zmenil som tréning, začal som chodiť na pilates, hrávam futbal, hokej, niečo na rozhýbanie tela. Ale je to hlavne o tom, že nás to stále baví. Telo bolí stále, asi už ide len zo zotrvačnosti (smiech).
