ŽILINA. Od malička rada maľovala. Svedčí o tom aj výtvarný odbor, ktorý študovala v ľudovej škole umenia. Okrem malieb a kresieb však rada maľovala na bavlnené tričká farbami na textil. Lásku k textilu ako takému našla Zuzana Churová už počas štúdia na strednej textilnej škole, ktorú študovala v Ružomberku.
K maľovaniu tričiek neskôr pridala maľovanie na hodváb, čomu sa venuje dodnes. „K maľbe na hodváb som sa dostala prostredníctvom jednej nemeckej knižky, bola to skôr brožúrka, ktorú mi manžel doniesol až z Nemecka,“ spomína Zuzana Churová. V roku 1999 vyšla podobná kniha o maľovaní na hodváb aj v slovenčine.
Drahé farbičky
„Stále ma to ťahá do tej umeleckej sféry. Maľovanie ma baví, chodievam aj do klubu neprofesionálnych výtvarníkov v Žiline.“ Maľovanie a textil jej vždy išli dokopy. „Namaľovať sa dá všeličo. A vždy sa začína rovnako. Najskôr maľujem kontúrou – je to pero, buď zlaté, strieborné alebo perleťové,“ vysvetľuje nám ochotne postup svojej práce. Kontúrou si nakreslí základy obrázka, ktoré následne vyfarbí špeciálnymi farbami na hodváb. „Jedna farba ma stojí od troch eur vyššie,“ hovorí.
Materiál, v tomto prípade hodváb, ktorý je určený na maľovanie si zháňa cez internet. „Hodváb je biely a už pripravený na maľovanie. Najradšej maľujem kvety alebo abstraktné veci.“ Namaľované obrazy potom prežehlí, aby sa farba stabilizovala.
Vyskúšala aj batikovanie
Okrem samotného maľovania, kde si vie určiť vzor a motív, ktorý namaľuje, pri batikovaní to až tak celkom možné nie je. „Pri batike človek nikdy nevie, aký bude výsledok. Je to prekvapenie. Ja už napríklad viem, že keď chcem kvet, tak látku zviažem takým štýlom, aby som ho mala, rovnako viem, ako do toho napustím farby,“ prezrádza Zuzana. Pri batike používa parové farby.
Tričko alebo hodvábny šál zviaže, do uzlíkov napustí farby, ktoré chce použiť a také to vloží do krabičky. „Množstvo farby, ktoré chcem použiť si najskôr navážim. Kúpila som si kvôli tomu špeciálne zlatnícke váhy.“ Zároveň si vždy zapíše množstvo, ktoré použila na tú ktorú šatku či šál.
„Dám to na 4 minúty do mikrovlnky, kde sa farba stabilizuje. Potom to vytiahnem, pozriem či je to dostatočné
a ak nie, vrátim to ešte na niekoľko minút späť.“ Teraz je veľmi dobrý pomocník mikrovlná rúra. „Kedysi sa to normálne robilo nad parou v hrnci a varilo sa to tri hodiny,“ vysvetľuje rozdiel.
Po tom, ako to vyberie a rozuzlí, umyje to pod tečúcou studenou vodou. „Tak odídu zvyšky farieb a zároveň, tým, že to nenamočím sa mi farby ani nerozpijú ďalej.“ Nechá šál uschnúť, hoci tesne predtým ho ešte vyžehlí. „Ja osobne žehlím na papieri na pečenie,“ smeje sa.
Kravaty či košele
Okrem maľovaných či batikovaných šálov Zuzana Churová skúšala robiť aj kravaty, obrazy, pohľadnice, tričká, nohavice, košele i puzdrá na okuliare. „Dva roky som sa tým aj živila, v súčasnosti je to hlavne moja záľuba,“ vraví.
Pokiaľ ide o vzory, všetky sú jedinečné a nikdy sa neopakujú. „Aj keď si podrobne zapíšem postup ako a kde zviažem šál, alebo dám farbu, už nikdy neurobím rovnaký ako predtým.“ Zaujímavou technikou, ktorú Zuzana používa je aj odsavovanie. „Tá sa dá robiť iba na tmavých veciach a na bavlne alebo hodvábe,“ hovorí.
Zuzana Churová už absolvovala niekoľko výstav. Na niektorých prezentovala svoje šatky, na iných zase svoje maľované obrazy. Teraz vystavuje okrem hodvábnych šatiek aj batikované tričká. Pozrieť sa na jej diela „naživo“ sa dá v Dome Matice slovenskej v Žiline.
Ženy to nevedia nosiť
Zuzana tvrdí, že máloktorá žena vie, ako sa dá taká šatka využiť. „Pravdaže mnohé nosia šále na kabáte alebo šatky okolo krku, no šatka ako taká má aj iné využitie. Napríklad keď má letné šaty, dozdobí ich šatkou, ktorú si prehodí cez plecia,“ prezrádza. Rovnako tak šatka môže poslúžiť ako pareo. „Alebo tie, čo to vedia, si hodvábnu šatku môžu obliecť ako šaty.“
