TEPLIČKA NAD VÁHOM. Pre každého včelára nezačína rok v januári, ale v polovici augusta. Včelársky rok je teda pomaly na svojom sklonku. Preto zber medu začína už teraz,
v máji. Prvý medík od svojich usilovných včielok sa v týchto dňoch chystá vytáčať aj Miloslav Trizuliak, z Tepličky nad Váhom.
Prvý kontakt s včelami
„Včelárstvo je pre mňa alfou a omegou, teda všetkým,“ začína rozhovor dlhoročný člen Spolku včelárov Slovenska, Miloslav Trizuliak. Vzťah ku včielkam si vytvoril už na ľudovej škole. „Keďže sme sa učili o včelách a môj starý otec mal doma úle, chcel som naživo vidieť, ktorá z nich je matka – kráľovná. Tak ako som to mnohokrát videl
u svojho starého otca, vstúpil som k včelám so zapálenou fajkou. Tabak som však nesprávne natlačil do fajky. Keď-že som sa príliš utabakoval, povracal som sa,“ opisuje svoj prvý nešikovný kontakt s včielkami.
Aj napriek tomu, že starý otec na starobu prestal včeláriť, vzťah k včielkam v srdci vnuka nevyhasol. Keď sa oženil a postavil chalupu, zaobstaral si svoje prvé včelstvo. Dnes sa stará až o dvadsať včelích rodín. Dokopy má možno aj do dvoch miliónov včiel.
Vidieť ich však naraz, samozrejme nie je možné. Každá má totiž v úli zadelenú úlohu. Najmladšie včielky „mladušky“ sa starajú o matku - kráľovnú, „čističky“ čistia plásty a chystajú ich na kladenie vajíčok. Včely „strážnice“ bránia vojsť do úľu cudzím včelám a „robotnice“ vylietavajú pre peľ a nektár na dobrý medík. „Až 40 dní trvá, kým z mladej včely vznikne robotnica, ktorá už donáša do úľa med,“ hovorí Trizuliak.
Od svojich včielok zbiera až tri druhy zlatistej pochutiny. V máji vytáča jarný kvetový med, na konci júna med z lipy a maliny a začiatkom augusta jesenný medovicový. „Na jednu kvapku medu musí včela vyletieť aj desaťkrát. V úli neexistuje ani jedna včela, ktorá by nič nerobila. Okrem medu vyrábajú vosk, materskú kašičku a propolis,“ hovorí.
Všetci vieme, že včielky sa vyznačujú najmä svojou usilovnosťou. To, že sú aj prefíkané, je menej známe. Potvrdzuje to aj skúsenosť včelára: „Stane sa, najmä cez leto, že sa do úľu dostane myš. Keď začne robiť neporiadok, včely ju napichajú žihadlami a myš zdochne. Mŕtveho hlodavca obalia do propolisu, v ktorom sa myš nerozloží. Včely si bránia svoj úľ pred každým votrelcom. Aj majiteľ je pre nich nepriateľ,“ hovorí.
Roje v meste
Keďže je uznávaným včelárom, jeho telefónne číslo poznajú aj príslušníci mestskej polície. „Raz ma zavolali, aby som prišiel odchytiť roj, ktorý sadol na strom na sídlisku Solinky. Naokolo bolo asi 20 divákov, ktorí zo záujmom sledovali, ako sa mi to podarí. Nemal som sa k nim však ako dostať. Miestni „diváci“ boli natoľko nápomocní, že mi priniesli z domu rebrík. Keď som včely nakoniec odchytil, ľudia boli nadšení. Dokonca si doniesli aj fľaše na zaváraniny, aby som im podaroval po jednej včielke,“ opisuje zaujímavú príhodu.
Aj medvede ľúbia med
Keďže je členom škodovej komisie, v zásobe má aj veľa zaujímavých príhod s medveďmi. „Keď medvede nedokážu nájsť dosť potravy v lese, často schádzajú nižšie, aj k včelínom. Úle plné medu a lariev sú pre nich veľkou pochúťkou. Veľakrát sa stalo, že odniesli celý úľ len na zadných nohách do lesa,“ rozpráva.
Včelár Trizuliak žije so svojím včelstvom v dedine, preto sa útoku medveďa až tak neobáva. S pokojom a na dôchodku sa stará o svoje včielky a niekoľkokrát do roka vytáča medík, ktorý najradšej používa ako sladidlo do kávy.
