ŽILINA. F3K je špeciálny kód, ktorým Medzinárodná letecká federácia označuje rádiom riadené hádzacie klzáky. Medzi modelármi sa im hovorí jednoducho „káčka“.
Maximálne rozpätie krídel týchto malých lietadiel je 1,5 m. Vyrábajú sa z uhlíka a skla, preto vážia len okolo 300 gramov. To im okrem iného umožňuje, aby vďaka správnemu hodu vzlietli a plachtili vo vzduchu. Na Slovensku sa tomuto športu venuje podľa odhadov asi tucet ľudí.
V Žiline máme zatiaľ len dvoch majiteľov modelov F3K. Rozprávali sme sa s jedným z nich, s Róbertom Braciníkom.
Túžba lietať
„Keďže mám krstného otca, ktorý lietaniu zasvätil život, i mňa ako mladého chalana lákalo bezmotorové lietanie. Aj keď moje kroky smerovali inde, láska k lietaniu vo mne zostala,“ začína rozhovor Róbert Braciník. I napriek tomu, že sa letcom nakoniec nestal, aspoň čiastočne si splnil svoj sen.
V dospelosti si najskôr zaobstaral model vetroňa na elektronický pohon, s ktorým sa učil základom pilotáže. Jeho túžba po originálnosti a väčšej výkonnosti lietadla však neustále rástla. Preto sa zháňal po nových modelov aj na internete. Tu sa dostal k hádzadlám F3K.
„Bol som v úžase, ako ľudia vlastnou silou a správnou otočkou dokážu lietadlo dostať do vzduchu. Učarovalo mi to. To bol dôvod, prečo som začal pátrať po výrobcoch práve týchto typov modelov. Nakoniec som jeden dostal pod stromček, takmer pol roka som ho staval a až potom som začal s ním lietať. Začiatky s F3K neboli ľahké. Aj keď som nebol žiadny začiatočník, bál som sa, že ho rozbijem“ rozpráva.
Neskôr si našiel aj parťáka s rovnakým modelom a odvtedy skúšajú, čo všetko toto lietadielko dokáže. Spôsob, akým ich dostávajú do vzduchu, pripomína atletickú disciplínu - hod diskom. „Dôležitý je správne realizovaný hod. Na konci krídla je kolík, za ktorý sa lietadlo chytí medzi ukazovák a prostredník. Jeden prst položíme nad, druhý pod krídlom, tak aby sme zachytili kolík. Urobíme otočku okolo tela a v poslednej fáze ho vypustíme,“ opisuje techniku hodu, ktorú cibrí už tretí rok.
Pokojný let, aj akrobacia
Šikovní modelári dokážu vyhodiť „káčko“ až do výšky 60 metrov, potom jeho let riadia prostredníctvom vysielačky. Práve dobrá výška a ideálne termické podmienky rozhodujú o tom, ako dlho sa model udrží vo vzduchu. Pri optimálnych podmienkach nie je problém nalietať aj 10 minút, pri horších sa časy pohybujú okolo dvoch minút.
„Čím vyššie vyhodíte „káčko“, tým máte lepšiu štartovaciu pozíciu. Let však závisí aj od zručnosti a skúsenosti ako napríklad schopnosti čítať vzduch, uchytiť sa v stúpavých prúdoch a správne s ním manévrovať,“ rozpráva.
Desaťminútový let môže niekedy upadnúť do monotónnosti, v tom prípade skúša s modelom aj vzdušnú akrobaciu. Uprednostňuje však pokojný let. „Fascinuje ma čistota toho športu - žiadny pohon, len sila a um človeka. Harmonické pokojné polietanie, najmä vo večerných podmienkach, má vie najviac zrelaxovať,“ priznáva Braciník.
Ako tvrdí, cudzích ľudí tento šport fascinuje. Veľakrát sa pristavia a sledujú lietadlá, ktoré vo vzduchu pripomínajú plachtiacich vtákov. Lietajú najmä na voľných priestranstvách pod Straníkom, na lúkach nad Gbeľanmi či v Žiline na modelárskom letisku v Hôrkach. Práve tam 11. – 12. júna organizujú Prvé preteky kategórie F3K na Slovensku s názvom „Žilinské hody“, ktorých sa zúčastnia aj modelári z Česka.
