S MY Žilinskými novinami sa o tento zážitok podelila.
ŽILINA. K Taliansku a taliančine mala Patrícia Jaššová vždy veľmi blízko. Už ako stredoškoláčka navštevovala jazykovú školu a učila sa po taliansky. „Jazykové znalosti som mala možnosť využiť počas môjho štúdia na Hotelovej akadémii v Žiline. Škola nám totiž umožnila výmenný 2 – 3 týždňový pobyt s talianskymi kolegami, kde sme mali možnosť spoznať ich kultúru a známu kuchyňu,“ povedala nám ochotne Patrícia. Ďalšiu cennú skúsenosť získala vo vyššom ročníku, kde mala možnosť odísť na 3-mesačnú stáž do Talianska spolu s inými spolužiakmi.
S talianskym jazykom sa po strednej škole nerozlúčila. Odišla študovať do Nitry odbor Taliansky jazyk a kultúra a po troch rokoch sa rozhodla doštudovať v Taliansku. „Vybrala som si Univerzitu v Bologni aj vďaka jej menu a prestíži,“ prezradila Patrícia a pokračovala: „Prihlásila som sa na takzvané „corsi singoli – jednotlivé kurzy“.
Corsi singoli sú robené pre zahraničných študentov, stačí len index z vašej aktuálnej univerzity, alebo doklad o tom, že navštevujete univerzitu a po zaplatení 300 eur na rok štúdia som si mohla vybrať neobmedzené množstvo predmetov, ktoré ma zaujímali.“
Nakoniec si vybrala predmety z Filozofickej fakulty: talianska literatúra - Dante, súčasná talianska literatúra, história talianskej kinematografie, talianska filológia a podobne. „Po návrate do Nitry mi uznali všetky skúšky, ktoré som urobila v Bologni.“
Zvyk na prostredie
„Začiatky štúdia boli ťažké, ako všetky začiatky, ale veľmi rýchlo som si zvykla a prispôsobila sa novému prostrediu. Aj keď som taliančinu študovala niekoľko rokov, zo začiatku som mala trošku problém
s náročnosťou štúdia a predmetov, ale zvykla som si,“ povedala nám.
Na prostredie aj spolužiakov si zvykla ľahšie. Učiteľov a ich asistentov dokonca považovala za veľmi ústretových a ochotných vždy pomôcť. „Profesorov nezaujímalo, že ste cudzinka. Nemali pre to na mňa vyššie nároky.“
Večer radšej nevychádzať do ulíc
„Jediná vec, na ktorú som si nezvykla je rôznorodosť národností - ľudia z Maroka, Tuniska, Albánska, Rumunska, Pakistanu, ktoré tu žijú a s tým spojená kriminalita, večer ísť sám po uliciach nie je vôbec možné. Mám strach ísť sama už o 20.00 h večer, keď sa mám vrátiť domov autobusom. No aj cez deň sa môže stať, že zažijete veľa nepríjemných situácií,“ prezradila nám aj nepríjemné stránky Talianska.
Inak Talianov vo všeobecnosti považuje za otvorených a spoločenských. „Sú však obrovské rozdiely medzi jednotlivými oblasťami ako juh a sever.“
Rozdiely v spôsobe študovania
Keďže Patrícia študovala aj na Slovensku, aj v zahraničí, vie porovnať študentský život. „Rozdiely sú veľmi veľké. Na univerzite v Taliansku platíte školné, ja som dostala štipendium od regiónu Emilia – Romagna a školné som neplatila, ale aby som si udržala štipendium, všetky skúšky som musela robiť do určitých dátumov a posielať pravidelne faxom výsledky a dosiahnuté kredity.“
V Taliansku vraj nepoznajú ani pojem externé štúdium. „Chodiť na prednášky nie je však povinné, len na medicínu a iné veľmi ťažké odbory je účasť nutná. Väčšina študentov pracuje buď full alebo part – time, aby si mohli dovoliť platiť školné a všetky výdavky s tým spojené a aj preto mnoho študentov študuje veľa rokov.“
Celé štúdium je koordinované prostredníctvom Internetu. „Na internete nájdete odpovede na všetky vaše otázky, aké knižky potrebujete na skúšku, či skúška bude ústnou alebo písomnou formou, presné dátumy všetkých skúšok a podobne.“
Podľa Patrície, je veľkým rozdielom medzi krajinami hlavne to, že škola v Taliansku vie človeka lepšie pripraviť na „život“ po škole. „Predmety, čo som študovala sa mi už podarilo využiť v reálnom živote. Počas štúdia musíte absolvovať povinnú stáž alebo laboratóriá, organizované univerzitou, ja som navštevovala dve laboratória, jedno laboratórium trvá jeden semester, je nutné chodiť na všetky cvičenia, moje laboratória boli zamerané na informatiku.“
Študentský život
Ďalším rozdielom je napríklad aj to, že internáty ako ich poz-náme u nás prakticky neexistujú, alebo je ich veľmi málo. „Väčšina študentov žije na privátoch v centre mesta, Bologna je univerzitné mesto, žije tu okolo 100-tisíc študentov. Obyvatelia Bologne žijú väčšinou v okolitých dedinkách a ich byty v centre prenajímajú študentom, takže tu určite nezažijete krúžkovice a chodbovice ako na internáte u nás.“
Človek si rýchlo zvykne
Aj Patrícia patrila medzi študentov, ktorí si privyrábali popri štúdiu prácou. „Odkedy som v Bologni, popri štúdiu som vždy pracovala a zatiaľ pracujem v jednom veľmi známom butiku ako asistentka predaja. Momentálne si hľadám prácu v mojom odbore, keďže teraz v marci som ukončila štúdium.“ Po dva a pol roku získala titul „Dottore Magistrale“, čo je u nás magisterský titul.
Domov chodievala iba dva razy do roka. Pravdaže, najviac jej chýbala rodina: „Na jedlo a prostredie si človek zvykne, ale rodičia a sestry mi chýbajú stále, ešte šťastie, že existujú sociálne siete a skype, a tak je spojenie s domovom jednoduchšie a častejšie.“
Kam ďalej?
„Bologna je krásne, historické mesto, kde je možnosť navštevovať veľa múzeí a iných historických monumentov,“ vyslovila Patrícia, ktorá svoj pobyt v Taliansku rozhodne využila aj na návštevu zaujímavých a známych miest akými sú Benátky, Florencia, Siena či Pisa.
Plány do budúcnosti nemá. „Človek nikdy nevie, čo bude a kde bude, všetko bude záležať od pracovných možností a ponúk.“ V každom prípade, štúdium na talianskej Bologni odporúča každému. „Je to úžasná skúsenosť, obohatí vás, stanete sa viacej samostatným a nezávislým. Štúdium tu má svoje čaro, Bologna má veľmi veľa krásnych a bohatých knižníc, kde sa nachádzajú naozaj unikátne knihy. Aj pri písaní mojej diplomovej práce som pochodila neuveriteľné množstvo knižníc a nemala problém s knihami, čo sa u nás, bohužiaľ, stáva veľmi často, že knihy sa nedajú nikde zohnať.“
Šancu dostať sa na túto prestížnu školu má vraj každý. „Treba mať maturitu a ovládať taliansky jazyk.“ V jej prípade to bolo tak, že nadviazala na štúdium bakalára v Nitre. „Musela som ísť na osobný pohovor s prezidentom môjho odboru, ktorý skontroloval všetky skúšky, ktoré som absolvovala v Nitre, počet kreditov a jazykovú prípravu, potom mi podpísal protokoly a mohla som sa zapísať na univerzitu.“
