rópy.
STRÁŇAVY. Holuby, ktoré prenášali správy, ľudia poznali už 3-tisíc rokov pred našim letopočtom. Neskôr slúžili moreplavcom na posielanie správ domov. Postupne sa ich chov rozšíril do západných európskych krajín. Najmä do Belgicka, kde chovatelia vyšľachtili terajší druh poštového holuba. Táto záľuba je rozšírená aj na Slovensku.
Chovateľ zo Stráňav
Jedným z chovateľom je aj Dušan Púček zo Stráňav. „Holuby boli vždy súčasťou môjho života. Na začiatku, ako školopovinný chlapec, som mal 20 až 30 bežných holubov, ktoré som dostal od svojho uja. Teraz ich mám asi 120, závodné aj chovné,“ začína rozhovor dlhoročný chovateľ.
Z lásky k holubom už mnohé roky každé ráno skoro vstáva, aby vyčistil holubník, nakŕmil ich a trénoval s nimi na rôzne preteky, do ktorých sa rád zapája. To je dôvod, prečo tak prísne dohliada na to, aby ich zdravotný stav bol vždy výborný.
„Dnešného poštového holuba musím pripravovať ako vrcholového športovca. Počas pretekárskej sezóny nesmie ani na zem sadnúť, aby zostal zdravý,“ rozpráva Púček. Okrem toho absolvuje so svojimi „športovcami“ do roka aj niekoľko preventívnych prehliadok u veterinára a mnohé očkovacie procedúry. Aby mali dosť síl, kŕmi ich kvalitným krmivom, do ktorého pridáva veľa vitamínov.
Intermajster
Vďaka tomu je aj nositeľom niekoľkých ocenení. Najpyšnejší je na trofej z medzinárodného šampionátu v pretekoch s poštovými holubmi. Zúčastnili sa ho slovenskí, poľskí a moravskí chovatelia. Svoje holuby poslali špeciálnym vozidlom do belgických miest Brusel a Oostende, kde bol štart oboch pretekov. Znie to neuveriteľne, ale jeden z nasadených holubov Dušana Púčka sa stal najlepším z najlepších. A to bolo nasadených viac ako 22-tisíc holubov. „Toto ocenenie si zo všetkých mojich úspechov cením najviac, pretože je medzinárodné,“ dodáva intermajster Púček.
Zatúlané holuby
Po pretekoch sa niekedy stane, že sa mu vyslané holuby nevrátia domov, alebo sa mu do holubníka zatúla cudzí. V tomto prípade holuba vždy separuje od svojich. Mohlo by sa totiž stať, že ich nakazí nejakou chorobou. Potom sa mu dá nažrať, napiť a po pár dňoch ho vypustí. Aj vďaka hliníkovému krúžku so špeciálnym kódom, ktorým je holub okrúžkovaný už od vyliahnutia, dokáže vyčítať odkiaľ holub pochádza. „Číslo zatúlaného holuba vyvesím aj na internet a jeho majiteľ si potom môže pre neho prísť,“ hovorí.
Holuby sa často stávajú aj korisťou hladných dravcov. Takúto skúsenosť má aj Dušan Púček: „Raz mi vyletela najlepšia holubica a akurát tu mi jastrab chytil. A to sa hovorí, že jastrab chytá len chorých jedincov,“ smutne konštatuje. Tvrdí však, že holuby vedia vycítiť nebezpečenstvo, najmä tie staršie ročníky. Tie, ak cítia prítomnosť dravcov, odpoja sa od kŕdľa a uletia preč. „Mladé holuby sú odvážne, stále sa šponujú, a potom na to doplatia,“ rozpráva.
Najlepší z najlepších
Okrem mladých neskúsených holubov má vo svojom holubníku aj zopár výnimočných vyslúžilcov, na ktorých je obzvlášť pyšný. „Mám dvoch trinásťročných holubov. S jedným som bol na medzinárodnej výstave a s druhým som sa zúčastnil holubárskej olympiády vo francúzskom meste Lille. Okrem toho sú stále plodní a vďaka nim udržiavam kvalitnú líniu holubov,“ vysvetľuje.
Starať sa o holuby a vychovať z nich športových bojovníkov, nie je vôbec ľahké. Ani po finančnej, ani po časovej stránke. Aj u Dušana Púčka niekedy pohár trpezlivosti pretečie. Najmä vtedy, ak holuby dobre nezaletia. Na druhej strane ho však vpred posúva adrenalín, ktorý tento „šport“ so sebou prináša.
„Nálada vždy poklesne, keď holuby neprichádzajú. Som utrápený, aj v noci rozmýšľam, že čo sa s nimi deje.
A práve ten adrenalín, keď každú nedeľu čakám na ich príchod, má ženie vpred. Pre mňa nie je holub len zviera, ktoré žerie a lieta, ale v prvom rade vynikajúci športovec,“ hovorí chovateľ.
Pečený holub
Je isté, že Dušan Púček je skutočným milovníkom svojho početného kŕdľa. Zaujímalo nás, či si už niekedy pochutil na pečenom holubovi, ktorý je v niektorých krajinách veľkou delikatesou. „Musím sa priznať, že áno. Podľa mňa je najlepšia polievka, keď sa k holubovi pridá kúsok hovädziny. Je jasné, že holuby, ktoré slabo lietajú, alebo sa, napríklad, zle preperia, musím utratiť,“ priznáva na záver.
