Doma má školopovinné trojčatá
Iveta Šeligová z Gbelian a jej manžel sú pyšní rodičia trojičiek Nikolky, Mareka a Vladka.
GBEĽANY. Iveta už od mladosti túžila po dieťati. Bohužiaľ, dlhé roky nemohla otehotnieť. Musela prejsť rukami mnohých odborníkov aj ľudových liečiteľov, aby sa jej nakoniec po 18 rokov podarilo otehotnieť, a to naraz až trikrát.
„Najprv mi povedali, že čakám dvojičky, o mesiac to už boli trojičky. Bol to veľký šok. Dlho som sa z toho spamätávala. Bála som sa, že to nezvládnem," hovorí mamička krásnych trojičiek.
Vychovávať naraz tri deti v rovnakom veku je podľa jej slov stále ťažšie a ťažšie. „Na začiatku aspoň spinkali, každým rokom sú však živšie," rozpráva s úsmevom na perách.
Vladko, Marek a Nikolka sú povahovo každý iný, aj keď sú trojičky. „Marek obľubuje futbal a hocaký iný šport, Vladko sa rád a dobre učí a Nikolka je typické dievčatko, milé a zvedavé," opisuje povahy svojich ratolestí.
Na otázku, aká je mama, hovorí, že prísna. Jej dcéra zas kričí, že dobrá. A ako zvláda materstvo na plný úväzok? „Musím, nič iné mi nezostáva. Po dieťati som dlho veľmi túžila. Svoje deti by som za nič na svete nemenila," úprimne konštatuje mamička Iveta.
Svoje dve dcéry neporodila
Antónia Kulková nemohla mať vlastné deti. Preto si zobrala do starostlivosti cudzie, dve dievčatká.
ŽILINA. Už v mladom veku sa dozvedela, že jej maternica nie je stvorená na materstvo. Keďže jej manželstvo kvôli tomu skrachovalo, odišla na 15 rokov do Rakúska. Tu sa vyrovnávala s krivdou, ktorá ju postihla. Túžba po dieťati v nej však stále silnela. Preto sa rozhodla pre adopciu.
„Vo svojich štyridsiatich rokoch som po prvýkrát objala Nikolku, svoju prvú dcéru. Teraz má už deväť rokov. Potom som si adoptovala aj Dominiku," rozpráva Antónia.
Aj keď tvrdí, že jej dcéry sú doteraz poznačené skutočnosťou, že boli odvrhnuté, sú úžasné a dávajú jej veľa lásky, po ktorej vždy túžila. A tak isto ľúbi aj ona ich. „Dominika je živé krásne dievčatko. Rada sa stíska. Nikolka je uzavretejšia, ale aj ona potrebuje cítiť veľa lásky," opisuje svoje dcéry.
Antónia je dôkazom toho, že ťažké životné situácie sa vždy dajú nejako riešiť. Najväčšou odmenou pre ňu je, keď počuje slovo mama z úst svojich dcér.
Vychovala až sedem detí
Jozefína Žiaková z Nededze priviedla na svet 7 detí. Teraz sa teší zo 17 vnúčat a 34 pravnúčat.
NEDEDZA. Jozefína sa vydávala veľmi mladá. Už vo svojich 18 rokoch, čo bolo na dobu, v ktorej žila, bežné. Hneď po svadbe otehotnela a do roka aj porodila svoju prvú dcéru.
Potom pravidelne po dvoch - troch rokoch priviedla na svet ďalších šesť detí. Spolu má tri dcéry a štyroch synov. Naj-mladším je syn, ktorého porodila tesne pred svojou štyridsiatkou.
Jozefína si materskej veľa neužila. V tej dobe takáto výsada pre matky neexistovala. Ak chcela uživiť svoju rodinu, musela ťažko pracovať. „Na materskej sme bývali len niekoľko týždňov, museli sme totiž pracovať na gazdovstve.
S deťmi mi pomáhali najmä starí rodičia," spomína už 87 - ročná Jozefína. Vychovávať sedem detí bolo v tej dobe náročné. Pre ňu to bolo o to ťažšie, že jej v relatívne mladom veku zomrel manžel. Sama musela dostavať chalupu a dochovať svoje deti.
„Moje deti boli, našťastie, vždy dobré, aj teraz ma ešte stále poslúchajú. Bola som prísna mama, ale spravodlivá. Svoje deti mám rada nado-všetko," s láskou hovorí.
Radosť jej na starobu robí jej veľká rodina. Najspokojnejšia je, keď sa všetci spolu stretnú.
