Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Straník, vrch Kysuckej vrchoviny, ktorý sa vypína do výšky 769 m. n. m, sa môže popýšiť azda najbohatšou a najstaršou históriou bezmotorového lietania na Slovensku. Už niekoľko rokov tu prichádzajú Slováci, Češi, Maďari, Poliaci i Ukrajinci, aby zažili nezabudnuteľný let na padáku alebo rogale.
Ako dinosaury
„Kedysi bol v Žiline najväčší klub rogalistov na Slovensku. Medzi rokmi 1985 až 1990 sa začalo veľa ľudí venovať aj paraglaidingu. Tento druh lietania začal postupne vytláčať závesné lietanie, pretože padák sa lepšie skladoval ako rogalo. V podstate boli rogalisti na Slovensku ako dinosaury, postupne vymierali. Teraz je to už iné,“ rozpráva Ján Belan.
Tento mladý 31 – ročný muž už niekoľko rokov aktívne lieta. Tvrdí, že tento šport je ako legálna droga spôsobujúca zdravú závislosť. „Lietaniu sa venujem už od svojich 18 rokov. Najprv som lietal na vetroňoch, neskôr som prešiel k rogalu. Na tomto športe je najlepšie to, že dáva neuveriteľný pocit slobody,“ rozpráva.
Podľa jeho slov, je lietanie na rogale, čo sa týka predpisov, ako jazda na aute. Aj pri vzdušnej premávke platia podobné pravidlá ako pri cestnej, napr. pravidlo pravej ruky.
A tak ako musíte mať vodičské oprávnenie na vedenie automobilu, potrebujete aj „vodičák“ na rogalo. Získať ho nie je nič zložité. Letieť na rogale môže každý, kto absolvuje kurz lietania, dosiahol dospelosť a má dobrú kondíciu. Lietať môžu aj mladší, od 16 rokov, len so súhlasom rodiča. Ani vysoký vek vás nemusí pri tomto športe obmedzovať. Ján Belan zaúčal aj žiakov, ktorí mali už dávno po šesťdesiatke.
Mekka rogalistov
Zaujímalo nás, prečo je práve Straník pre rogalistov taký zaujímavý. „Straník je mekkou závesného lietania. Kedysi tu lietali prvé vetrone, potom rogalá a padáky. Má výbornú polohu a dostupnosť. Dá sa z neho štartovať až na tri smery, čo je skutočne rarita,“ vysvetľuje kvalitu kopca neďaleko Žiliny.
Milovníkov tohto adrenalínového športu tu môžete vidieť počas celého roka. Najmä v jarných a letných mesiacov. Samozrejme aj ich brzdia niektoré obmedzenia. Lietať môžu len od východu po západ slnka o sile vetra maximálne 12m/s. Dôležitá je pre nich aj dobrá viditeľnosť. Dážď im vraj nevadí. Síce je ťažšie v takomto počasí pristávať, ale niekedy odletia na rogale preč od prehánky, kde sa presušia, a potom sa vrátia späť. Vo vzduchu niekedy vydržia plachtiť aj 5 až 7 hodín.
Adrenalínový šport prináša so sebou aj riziká. Pýtali sme sa rogalistu Belana, či už má za sebou nejaký riskantný zoskok. „ Raz som sa skoro zrazil s paraglaidistom. Našťastie mi buchol len do konca krídla. Vyklesali sme dolu asi 20 metrov, ale nakoniec sme to obidvaja ustáli,“ rozpráva. Už aj zažil pristátie na strome. Vtedy bol ešte len žiakom a zle odhadol meteorologické podmienky. „Síce takáto nehoda vyzerala zle, stromy boli mäk-ké, takže sa mi nič nestalo,“ pokračuje.
Aj keď už lieta niekoľko rokov, rešpekt pred týmto športom má doteraz. „Pred každým zoskokom sa bojím. Nosím so sebou aj talizman pre šťastie - vlas kamarátky,“ uzatvára Ján Belan.
