Pred 25 rokmi vybuchla jadrová elektráreň v Černobyľe, pred 8 týždňami poškodila prírodná katastrofa elektráreň vo Fukušime.
ŽILINA. Minulý utorok si celý svet pripomenul výbuch Černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine spred 25 rokov. Nie je to ani dva mesiace, čo svetom otriasla ďalšia podobná správa. V Japonsku hrozivé zemetrasenie vyvolalo ničivé vlny cunami, ktoré následne poškodili reaktory elektrárne vo Fukušime.
Od Žiliny je najbližšie vzdialená jadrová elektrareň v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave. Hrozí nám nejaké priame nebezpečenstvo? Pýtali sme sa odborníkov z Regio-nálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, ktorí v týchto dňoch navštívili Žilinu.
Nemáme sa čoho báť
Podľa ich slov okrem Černobyľu zatiaľ nikde inde k výbuchu v energetickom jadrovom reaktore nedošlo, preto sa nemáme čoho obávať. „Pokiaľ tu nebude nikto robiť žiadne experimenty a nedôjde k podobným zlyhaniam personálu, ako v Černobyľe, nie je dôvod, aby elektráreň v Jaslovských Bohuniciach vybuchla. Existujú samozrejme možnosti úniku rádioaktivity, ktoré nevieme vylúčiť. Napríklad útok teroristov,“ hovorí Ľudmila Auxtová z Odboru ochrany zdravia pred žiarením RÚVZ v Banskej Bystrici.
Žilina nepatrí do ohrozených oblastí
Ak by aj k nehode alebo k havárii na jadrovom zariadení, ktoré je vybudované na území Slovenska, došlo, v Žiline sa nebudú vykonávať žiadne „plánované“ opatrenia na ochranu obyvateľov. Podľa Vyhlášky Úradu jadrového dozoru sa v pôsobnosti Obvodného úradu Žilina plány ochrany nespracúvajú. To uviedol Ľubomír Hollý, vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia ObÚ. Žilina a jej okolie teda nepatrí do ohrozenej oblasti , ak by došlo k výbuchu v Bohuniciach.
Napriek tomu, že elektrárne v Černobyľe a vo Fukušime sú na stovky až tisícky kilometrov vzdialené od Slovenska, rádioaktívny mrak po výbuchu kontaminoval aj naše územie.
Podľa Ľudmily Auxtovej, pri šírení rádioaktivity ovzduším závisí rozsah znečistenia najmä od aktuálneho počasia. „Výbuch Černobyľu mal dopad na Žilinu podobný ako na iné časti Slovenska. Ide skôr o to, kde bolo koľko zrážok. Napríklad v Slovenskej Ľupči boli namerané vyššie hodnoty dávkového príkonu od rádioaktívnych látok, pretože tu akurát pršalo,“ vysvetľuje.
Výbuchy nás neohrozili
Podľa odborníkov nebolo znečistenie rádioaktívnymi látkami na našom území enor-mné. Avšak aj po 25 rokoch vedia namerať prítomnosť rádioaktívneho cézia v tých častiach Slovenska, kde niekoľko dní po výbuchu boli zrážky. „Prírode trvalo niekoľko rokov, kým sa vysporiadala s prítomnosťou rádioaktivity po černobyľskom výbuchu. Tam kde pršalo, možno doteraz namerať v čučoriedkach alebo hubách prítomnosť cézia. Výskyt tohto prvku je teraz už len minimálny a nehrozí žiadne zdravotné riziko,“ vysvetľuje Auxtová.
Prítomnosť rádioaktívnych látok namerali u nás aj pár dní po výbuchu jadrovej elektrárne vo Fukušime. „Po dvoch týždňoch od výbuchu sme detegovali prítomnosť rádioaktívneho jódu a cézia v ovzduší na našom území. Od 1. apríla objemové aktivity rádionuklido začali klesať. Vzhľadom na pokrok v záchranných prácach v Japonsku už nebude nič pribúdať, len ubúdať,“ hovorí.
Radiačnú situáciu na Slovensku okrem iných zložiek monitorujú i obvodné úrady, odbory civilnej ochrany a krízového riadenia ako stála a pohotovostná zložka radiačnej a monitorovacej siete. „Merania troma monitorovacími systémami realizujeme nielen v súvislosti s haváriou na jadrovej elektrárni Fukušima, ale tieto opatrenia sa vykonávajú nepretržite už desaťročia,“ hovorí Ľubomír Hollý z ObÚ v Žiline.
